8. Kapitola

29. dubna 2014 v 20:00 | Kelly145 |  Vôňa krvi

8. Kapitola





Tak ako mi Elenor sľúbila dostala som ešte v ten deň jednu obrovskú knihu, plnú textov, legiend, znakov a obrázkov. Bolo to krásne dielo a nepochybne veľmi staré.
obrázky Liganov boli úžasné, aj keď veľa z nich naháňalo hrôzu. Skutočne vyzerali ako veľký vlci, skutočne veľmi veľký vlci. Eleonor tvrdila, že sú vysoký ako dospelý muž, ale že veľmi záleží na to ako vyzerajú v ľudskej podobe. Čím sú vyšší ako ľudia tým sú väčší ako vlci.
"Ligani, presne ako upíry sú rozdelený do skupín, alebo lepšie povedané do rodov. Je to rasa ktorá má veľmi prísnu hierarchiu, to aby ste postúpili vyššie si musí dotyčná rodina, alebo človek zaslúžiť tým čo robí." Vysvetľovala mi Eleonor. "Rovnaké je to aj na našej strane. Vylúčenie zo spoločnosti však pre ich znamená veľké poníženie, oni si na tom veľmi zakladajú a ako náhle sa ublíži jednému členovi rodiny, tak potom sa ublížilo všetkým. Neviem sa nikdy rozhodnúť či ich to robí slabšími alebo viac silnejšími. Navyše ak je niekto premenený členom rodiny, je automatický braný za plnohodnotného člena, aspoň oni to tvrdia, ale ja si nemyslím že by nejakého nováčika hneď nechali rozhodovať o všetkom.. Upíry žijú sami, veľmi sa nedružia s ostatnými, teda pokiaľ nepatria k nejakej veľmi dôležitej rodine a ver mi že tých je skutočne veľa..." Na minútu sa odmlčala a potom ukázala na jednu z kníh na stole. "Tam sú legendy, prečítaj si to určite sa ti to bude páčiť."
***
Žiť s Eleonor bola práca na plný úväzok, ale nikdy pred tým som sa necítila lepšie. Po tom ako som prekonala prvý týždeň, som skutočne prišla na to, že to nie je také strašné ako som si myslela. Mať nadľudské bytosti skutočne nie je tak hrozne, ako sa mi na prvý pohľad zdalo. Milovala som beh, chodila som behať každý deň po tej istej trase, ktorú mi Eleonor určila, pretože som nemala šancu tam nikdy nikoho stretnúť. Behala som rýchlo, skoro ako vietor a bolo to tak úžasné! Dokonale sa pri tom uvoľnila hlava telo sa upokojilo.

Elenor mala pravdu v mnohých veciach ktoré mi povedala. Pomaly ma učila zvykať si na ľudskú krv. Vždy mi ju dávala v pohári po malých častiach každý deň. Vravela mi, že najprv sa musím naučiť chodiť aby som mohla behať.
Časom sa u mňa začali prejavovať aj iné schopnosti. Dokázala som ovládať myseľ ľudí okolo seba. Nie je to však niečo čo by sa len získalo, Eleonor nado mnou strávila veľa času dokým som sa to naučila, nie je to jednoduché a navyše to vyžaduje veľmi veľké množstvo sústredenia.
Tvrdila mi, že keď budem cvičiť budem môcť zmeniť myšlienky, pocity dokonca aj to čo ľudia vidia, len že aby som to dokázala budem musieť na sebe pracovať.

Môj prvý- skoro lov bol úžasný. Ulovila som sama jeleňa. Piť krv, ktorá bola ešte horúca bolo niečo úplne iné, ako piť ju zo studeného železného pohára. Ten pocit bol tak úžasný, že som hneď chcela viac, ale vďaka tomu, čo ma dovtedy naučila som sa dokázala ovládnuť.
Čas ubiehal a ja som sa zdokonaľovala, nie len v tom, ako som lovila, ale aj v tom ako som vyzerala a správala sa. Moja hlava vedela v neuveriteľne krátkom čase prijať veľmi veľké množstvo informácií. Veľmi veľa som čítala, okrem spoločenského správania som sa učila jazyky, filozofiu a históriu všetkých troch rás. Nestarala som sa samozrejme len o seba, ale aj o dom v ktorom som bývala. Upratovanie a podobne záležitosti sme nechávali na ľudí, ktorý sa do domu vrátili pár týždňov po tom ako som tam prišla ja.
Ale aj napriek tomu, som neprestávala robiť napríklad v záhrade, starala som sa o kvety a rastliny ktoré sa pestovali pred domov. S Eleonor sme často chodili jazdiť na koňoch, prechádzať sa do mesta veľa krát sme boli nakupovať látky na šaty.
Eleonor ma učila aj to ako sa starať nie len o seba ale aj o majetky. Prepísala na mňa pár pozemkov a ja som sa ich musela naučiť spravovať, samozrejme s jej plnou pomocou- na začiatku. Časom som sa naučila hospodáriť ešte lepšie ako ona, teda aspoň ona sama to tvrdila. Vedela som veľmi dobre odhadnúť výhody a nevýhody rôznych obchodov a to sa jej samozrejme veľmi páčilo. Postupom času ma nechala skoro všetko, dokonca aj dom v ktorom sme bývali. Vždy tvrdila že si potrebovala oddýchnuť a ja som jej to po nespočetne veľa rokoch konečne splnila.
Riadiť domácnosť nie je zložité, pokiaľ vám pomôž dobrý a spoľahlivý ľudia. Tým najvernejších bol tak zvaný komorník Rense. Vždy som vedela že sa na neho môžem spoľahnúť vo všetkom čo potrebujem, vedel vybaviť všetko. Potrebovala som krv doniesol mi ju, potrebovala som šperky mala som ich, potrebovala som šaty zaraz som mala látky a krajčíra! Stačilo len povedať a bolo to! Hneď a zaraz. Navyše to bol jediný upír ktorého mala Eleonor vo svojej blízkosti vždy! Vravela mi že ho raz premenila, nie náhodne ako mňa, vedela že je to schopný človek a že jej vždy dokáže pomôcť a tak ho premenila nech je s ňou stále a nech jej pomáha, neviem či ho brala ako priateľa alebo len sluhu nikdy som sa jej na to nespýtala.
Základom zachovania tajomstva je stála zmena ľudí okolo. Niektorý z ľudí ktorý bývali v našom dome, sa tam narodili a zostarli, tím druhým bolo nutné nahradiť pamäť a poslať ich ďaleko od vás.

Život sa mi zmenil, veľa krát som neverila že to čo sa okolo mňa deje je skutočne možné. Stála som pred zrkadlom a pozerala sa na seba v drahých šatách, ktoré som už teraz brala ako samozrejmosť a občas som sa skutočne zamýšľala nad tou osobou ktorú som v zrkadle videla. Vyzerala som ako Eleonor, v prvý deň keď som ju strela. Tá zmena bola tak neskutočná... Kedysi som sa starala o to len ako prežiť, teraz? Som žila život ktorý... ktorý bol jedným slovom sen, sen každého dievčaťa ktoré žije opustené a v chudobnej rodine. Jediné snáď čo mi chýbalo ku úplnému šťastiu bol nejaký muž, ktorý by ma každý večer objímal. V ten moment by bola moja rozprávka skutočne dokonalá.
Okrem toho že bola moja učiteľka, stala sa, pomerne rýchlo mojou veľmi dobrou priateľkou. Veľa krát sme viedli rozhovory o životnej filozofií o jej životnej filozofií.
Žasla som nad tým čo všetko prežila, nad tým kde všade bola a sľubovala mi že keď na to bude čas tak so mnou navštívi každú krajinu na zemi.
"Tak, že je to pravda?" Opýtala som sa neveriaco keď sme sedeli spolu na balkóne domu a nechávali sme slnko aby nás zahrialo. Bolo to krásne vidieť slnko po takej dlhej zime ako bola tento rok.
"Áno samozrejme, celá zem pokrytá len pieskom ničím iným!" Vyhlásila Eleonor a oprela sa rukami o operadlá kresla.
"Tam musí byť oveľa teplejšie ako tu." Poznamenala som a potom som sa natiahla za pohárom vína, ktorý bol položený na stole. Najprv som to pitie nemala rada, jeho vôňa mi pripomínala mi opitých ľudí u nás v dedine, ale časom sa ľudia učia nie je to tak?
"Tam je niekedy tak teplo, že sa nedá dýchať." Odpovedala mi na to Eleonor.

Postavila som sa vzala som Eleonor pohár z ruky a vošla som cez dvere do izby, kde na stolíku stála fľaša s výborným vínom. Položila som vedľa nej oba poháre, otvorila som ju a opatrne som začala nalievať víno do jedného z pohárov.
"Vieš o tom že mi zas písal ten otravný chlap?" Opýtala sa ma Eleonor a hodila sa do kresla vedľa stolíku.
"Ktorý?" Odpovedala som jej a pozrela som sa na ňu.
"No ten biskup! Všetci by si najradšej privlastnili to čo má! Nie je to hrozné, ako keby nikto nich nevedel prehltnúť to, že som proste žena a že áno viem sa postarať o majetok. Samozrejme teraz z dosť veľkou výpomocou." Žmurkla na mňa.
"No ešte že si si spomenula" Poznamenala som a začala som víno nalievať aj do druhého z pohárov, ale pretože som bola viac zaujatá tým že sa El rozčuľuje ako tým čo som robila som dokázala zhodiť pohár zo stola.
A ako dopadal na zem, spoločne aj s vínom ktoré som už stihla naliať do jeho vnútra, zrazu zastal.
Zastal vo vzduchu.
Ostala som sa pohár nemo pozerať a neverila som vlastným očiam.
Zrazu som ucítila ako ma pichlo v hrudi tak silno, že som sa predklonila. V momente keď som mu už nevenovala pozornosť tak spadol z rachotom na zem.
Eleonor sa postavila predo mňa a položila mi ruku na plece. "Si v poriadku?" Opýtala sa ma ustarostene.
"Áno som." Bolesť na hrudi bola preč a ja som sa mohla pokojne nadýchnuť.
"Videla si to?" Opýtala sa ma a pozrela sa na pohár, ktorý teraz už ležal na zemi. "To je úžasne Elesia!" Zvolala a sadla si na zem predo mňa.
"Prosím?" Opýtala som sa nechápavo.
"TY!" Zvolala. "Ja som vždy vedela že ty si výnimočná!" Usmiala sa. "Vraveli sme si že niektorý upíry majú aj inú schopnosť a ty ju máš!" Povedala neveriaco a objala ma. "Och ja som vždy vedela, že máš talent!"
"Čo prosím?"
"Práve si zavŕšila svoju premenu! Nie je to úžasné! A dokonca si v sebe objavila aj skrytý talent, ty ovládať veci okolo seba! Si výnimočná!"









 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama