Sen- 30. Kapitola- Epilóg

29. října 2014 v 10:22 | Kelly145 |  Sen


"Neviem čo mám povedať."
"To je v poriadku, Viem kto sme a viem čo nie sme."

Epilóg

PS: Presne 4 mesiace :)



Charlota sa pozerala na záhradu, ktorá bola celá posiata veľkými listami z krásneho dubu. V rukách držala teplý čaj a bola zababušená v krásnom veľkom svetri ktorý dostala od Hanza minulý rok na Viance.
Mysľou jej chodili spomienky na jej rodnú krajinu, ako dlho to je čo odišla, ako veľa sa stalo. Zdalo sa jej to ako neskutočné, ako Sen ktorý kedysi prežívala, ako spomienky na niečo čo sa vlastne ani nestalo. Jej rodičia, jej priatelia boli ako keby zahalený v šedej hmle spomienky na nich pretrvávali, ale aj napriek tomu už neboli živé. Do očí sa jej nerynuli slzy, keď si spomenula na jej otca, ale objavoval sa jej na tvári úsmev keď si spomenula ako sa s ňou hrával. Ako sa spolu s jej bratom a sestrou naháňali po dvore ako sa šantili a bláznili.
Spomínala si na svoju matku, ako robila presne to čo teraz ona. Stála v okne a láskyplne sa pozerala na svoje deti.
Charlota pozorovala Henricha, Petra a malú Luisu ako sa hrajú na lietadlá v záhrade, ako po sebe hádžu lístie a ako sa smejú.
Cítila ako ju Hanz zozadu objal a pobozkal ju na líce, ako si ju pritlačil k sebe. Cítila jeho teplo a jeho vôňu, to čo na ňo milovala najviac, to čo jej veľa krát pomohlo a zachránilo ju. Oprela sa o neho a zatvorila oči.
"Na čo sa pozeráš?" Opýtal sa a zahľadel sa do záhrady.
"Na budúcnosť." Povedala mu a otočila hlavu tak aby na neho videla naklonila sa k nemu a pobozkala ho. Prežila si s ním dobré aj zlé, krásne aj horšie, zachránil jej život tým aký k nej bol, ako ju veľmi miloval a ako miloval ich deti. Pomohol jej v tom najhoršom, stál pri nej každý deň a ona každý deň ďakovala Bohu za to že jej niekoho tak úžasného vtedy do života priniesol. Ďakovala za moment keď ho prvý krát stretla aj za všetky ostatné ktoré nasledovali potom. Niekedy sa smiali nad tým ako skoro dva roky chodili okolo seba bez toho aby sa jeden na druhého pozreli. Ale neľutovali to pretože teraz pre nich bol každý jeden pohľad vzácnejší a lepšie a každý dotyk cenný a nenahraditeľný.
Milovala ho odkedy ho prvý krát uvidela a vedela, že ho nikdy neprestane milovať, pretože on je jej Sen, jej splnené želanie jej druhá polovička, jej záchranca…

"Ale ale!" Zavolala na nich Elizabeth ktorá práve v tom momente vošla cez bránu do ich záhrady. Jej deti sa rozhebli za tými Charlotinými s bláznivým krikom a nadšením. Elizabeth zamávala Charlote a spoločne s jej manželom prešli dnu do domu.
Na veľké Charlotine prekvapenie, si Elizbateh vzala Ruského vojaka Alexandra, ktorý utiekol tesne pred tým ako sa v Európe uzatvorili hranice. Mali spolu dvojičky, dvoch chlapcov ktorý ako keby Elizabeth vypadli z oka. Elizabeth sa veľmi dlho spamútávala z toho všetkého čo sa jej stalo, ale ako náhle spoznala Alexandra zmenila sa. Bola to zas ona, tá Elizabeth ktorú Charlota poznala ešte keď boli mladé. Bol to ten čert, ktorý robil neplechu aj napriek tomu že bol dospelý a mal dve krásne deti….
A tak tam sedeli, spoločne v priestrannej obývačke Charlotinho a Hanzovho domu okolo veľkého kamenného kozuba na ktorom boli fotky v malých rámčekoch. Plné detí, úsmevu a šťastia. Nad všetkými fotkami bola jedna- na ktorej bola Charlotina rodina, Elizabeth tú fotku zo sebou priniesla až z Berlína, bola to jediná spomienka, ktorá im pripomínala odkiaľ sem prišli. Boli na nej Charlotiny rodičia v deň keď sa vzali, Charlota vedela že jej mama milovala tú fotku a vždy ke'd sa na ňu pozrela, cítila ako keby na nich spoločne s Ottom, ich bratom dozerali. Niekedy sa jej zdalo ako keby boli skutočne s nimi v miestnosti a radovali sa zo svojich vnúčat.

A tak tam sedeli, pili čaj a rozprávali sa. Spojený vláknami minulosti, spojený tým dobrým aj tým zlým. Spojený Snom, ktorý sa stal skutočnosťou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 S-hejvi S-hejvi | Web | 29. října 2014 v 17:08 | Reagovat

To je moc hezky napsané, pokračuj v tom!:)

2 Nusi Nusi | Web | 29. října 2014 v 17:22 | Reagovat

dokonalé!:O:))

3 teawithmilk.blog.cz teawithmilk.blog.cz | Web | 29. října 2014 v 20:11 | Reagovat

musím si přečíst minué díly, vypadá to dobře!

4 Orida Orida | Web | 29. října 2014 v 21:20 | Reagovat

Začínať na konci, to je také moje.... :D
Ale máš to pekne napísané :)
Už som ti síce písala ale asi si to nenašla tak znovu, návrh na spriatelenie beriem! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama