Udalosti

29. prosince 2014 v 19:52 | Kelly145 |  Denník
Život nie je jednoduchý.

Veta ktorú človek počuje veľmi často, hlavne v posledných dňoch, týždňoch a rokoch. Je to tak. Čím sme starší tým viac si uvedomujeme, že pobývanie na planéte nie je tak jednoduché a nekomplikované, ako sme si najprv mysleli a keď už je všetko dokonalé, príde niečo čo Vás vráti zas oboma nohami pevne na zem.

Vidieť hranicu medzi životom a smrťou, medzi tým že ste a zranu nie ste je vzácne. Niekomu sa pošťastí a nevidí smrť celý život iný sa s ňou stretávajú denne vo svojej práci. Osobne si myslím, že smrť nie je zlá, že nie je čoho sa báť, že je to prah do niečoho nepoznaného a krásneho. Plného pokoja. Čo hľadáme... je predsa pokoj. Moment kedy váš život proste pláva a vy sa môžete zhlboka nadýchnúť. Nedávno som pochopila fakt, že aj keď niekto vášmu srdcu blízky odíde, nie je to tragédia. Je to smutné, človek ktorému by to nebolo ľúto by bol narušený, ale na druhej strane, na smrti je niečo záhadné. Vo svojom vnútri z nej necítim strach, nikdy som si nepomyslela že to poviem. Ale nebojím sa čo sa so mnou stane ak umriem. Moje telo vypne a to čo bude ďalej si v tom ďalšom živote tak či tak nebudem pamätať.

A preto, možno som schopná písať tieto riadky, aj keď cítim stratu. Bol to len kocúr, ale predsa to bola istá súčasť môjho života a mala som s ním vytvrorený veľmi zaujímavý vzťah. Boli sme priatelia a tým že som sama na byte, to bol jediný spoločník ktorý ma zahrial v chladných večeroch. Jeho zvláštne zvuky mi budú chýbať. Vziať jeho život bolo ťažké, rozhodla som o niečom na čo som nemala právo, pretože len Boh (ja tomu verím) má právo život dať a vziať. Dúfa v to že mi to bude odpustené. Utešenie prichádza v myšlienke, že jeho trápenie už ďalej nepokračuje. Že nemusel umrieť v bolestiach, že to bolo rýchle.
Náhle zlyhanie pečene, bola udalosť ktorú nik z nás nečakal a po týždňovom boji, som sa dnes rozhodla, že už ho nebudem trápiť. Umrel by do niekoľkých dní, jeho smrť som len posunula.
Koketujem s myšlienkou, že si vezmem ďalšiehom, klin sa klinom vybíja. Nepáči sa mi predstava, že prídem domov a nič, nik tam na mňa nebude čakať.... Ale na také rozhodnutie potrebujem ešte čas.

Dúfam, že vaše dni boli lepšie, že si užívate prázdniny! A tento môj zmätený článok vás veľmi nezaťažil.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Beatricia Beatricia | Web | 29. prosince 2014 v 20:43 | Reagovat

Je to krásný, i když smutný článek. Je mi kocourka líto, ale aspoň se netrápí. Tvé rozhodnutí bylo správné. Pořídíš si určitě nové koťátko, aby tě doma čekalo. ☼☼☼

2 Holy Holy | Web | 30. prosince 2014 v 12:04 | Reagovat

nebyl to jen kocour, stal se pro tebe společníkem:) je jasné že cítíš prázdnotu, taky bych jí cejtila kdyby mi umřela moje kočka nebo můj pes..
rest in peace kocoure
všichni jednou odejdeme.. aspoň je tvému kocourovi teď líp..než kdyby se trápil a umíral v bolestech..:)

3 miselka miselka | Web | 30. prosince 2014 v 19:36 | Reagovat

úprimnú sústrasť, myslím si že smútok je opravnený ja ked mi zomrel pes som týžden preplakala a dodnes ked si na nu spomeniem tak sa mi chce plakať aj ked mám na smrť velmi podobny možno rovnaký názor ako ty

4 Ellaria Ellaria | Web | 3. ledna 2015 v 14:04 | Reagovat

Je mi to moc líto :-( Ale napsala jsi to velmi rozumně, souhlasím s tebou. A rozhodnutí, které jsi udělala bych považovala za správné... Bylo to rychle skončeno a netrápil se.
Snad si po čase přineseš nového společníka :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama