19. Kapitola

14. března 2015 v 9:30 | Kelly145 |  Nesmrteľný

19. Kapitola



Enzo sa na druhý deň zobudil zo zvláštnym pocitom v hlave. Zdalo sa mu ako by po celom krku niekto v noci skákal a on s ním nemohol poriadne hýbať. Trvalo mu niekoľko minút dokým bol schopný otočiť sa do strany.
Nahnevane sa na seba pozrel v zrkadle a prešiel si prstami po niekoľkých stavcoch. Keď do seba hádzal raňajky premýšľal nad plánom dňa.
Vedel že zo Zaydom absolvujú nejakú trasu, tak ako každý deň, ale čo potom. Možno by mohol stráviť deň s ním, tak ako včera.

Po tom ako sa Solara vytratila po ich zvláštnom rozhovore, pre neho Zayd prišiel a pozval ho do jeho domu. Aj keď sa najprv ostýchal nakoniec to prijal, bolo fajn na malý moment po dlhej dobe vidieť funkčnú a krásnu rodinku v očakávaní.
Jeho žena bola veľmi milá. Pomohlo mu sa porozprávať aj o niečom inom ako o problémoch. Zo Zaydom nebolo možné aby reč stála, pretože jemu sa ústa nezatvorili snáď nikdy.
Dostal od neho jednu knihu a večer strávil sám vo svojej izbe, pomerne v pokoji. Potreboval to, byť na chvíľku len sám zo sebou s pohárom vína knihou. Nech to znie smiešne aj muž potrebuje takýto večer.
Navyše sa neuveriteľne bavil tým mladým dievčaťom ktoré mu nosilo jedlo. V ten večer k nemu prišla najmenej tri krát opýtať sa či niečo nepotrebuje a zakaždým sa na neho potmehúcky usmievala. Mohla mať sotva dvadsať.

Keď konečne dojedol, obliekol sa a jeho krk bol schopný toho aby sa pohyboval zišiel dole do stajní, kde sa mal stretnúť zo Zaydom. Popravde sa na neho tešil pri jeho spoločnosti je nemožné premýšľať, čím menej premýšľania tým lepšie.
"ENZO!" Zavolal na neho Zayd od konca stajní tak silno, že sa jeho kôň nervózne mykol. Enzo vyklonil hlavu tak aby videl na vchodové dvere. Videl ako v nich Zayd stojí a máva na neho aby k nemu šiel.
Zdalo sa že je to naliehavé a ta Enzo položil všetko čo mal v rukách a rozbehol sa k nemu.
"Čo sa deje?" Opýtal sa neisto.
Zayd bol jasne zadýchaný, zdalo že sem utekal. Na tvári mal kropaje potu a ruky sa mu triasli.
Zrazu na neho Zayd vychrlil nespočetné množstvo informácií, medzi tými všetkými slovami ktoré sa mu dostali do uší, vyrozumel to že mu prišiel práve niekto povedať, že Attana pravdepodobne v najbližších hodinách porodí jeho potomka.
"Zayd! Zayd! ZAYD!" Enzo musel zdvihnúť obe ruky aby ho zastavil vtom vodopáde. Položil mu ruky na plecia a povedal. "Nadýchni sa prosím ťa pretože začínaš modrie." Bola to pravda Zaydova pokožka aj napriek tomu aká bola tmavá, tak začala meniť farbu do fialovej až modrej farby.
Zaydove oči sa zrazu sústredili na Enza a konečne sa mu podarilo nadýchnuť.
"Panika nič nevyši a ani jej nepomôže, tak či tak ťa tam k nej nepustia tak že sa ešte raz nadýchnu a upokoj." Zayd ho našťastie počúval aj keď sa na neho pozeral pohľadom šialenca, aspoň dýchal.
"Dobre. Kto je tam s ňou."
"Mama. "
"Výborne chceš aby som šiel s tebou dole?"
"Ja na to nie som pripravený Enzo, ja nie som pripravený na to aby som bol niekoho otec? Pozri sa na mňa, však ja nie som schopný zvládnuť ani sám seba nie to ešte dieťa, čo ak všetko pokazím…?"
"ZAYD!" Enzo na neho musel zas zakričať, pretože začal bľabotať nezmysli a to si pamätal ako včera objímal Attanu a hovoril jej že sa teší na to ako sa im narodí syn, alebo dcéra.
"Ja to nezvládnem."
"Ale čo by si nezvládol." Povedal pobavene Enzo a nemohol sa zbaviť spomienky na otca. Úprimne si myslel, že Zayd bude perfektný. "Teraz sa hlavne upokoj nie si to ty o koho sa treba starať dobre? Ver mi že ona s tým má oveľa viac roboty."
"Čo som jej to spravil?" Zayd sa chytil za chytil za čelo a nešťastne sa pozrel do zeme.
"Na to si mal myslieť trochu skôr nemyslíš?" Enzo sa nevyhol pobavenému úsmevu. Bolo to roztomilé.
"Och BOHOVIA!" Zayd sa nadýchol a nešťastne sa pozrel za seba a potom na Enza a potom do zeme a potom zas niekde hore.
"Zayd!" Znovu na neho zvolal Enzo.
"No?"
"Myslím si, že by sme mali ísť k tebe domov." Navrhol mu, všetku robotu nechal tak. Mal pocit, že ak ho neodvedie do domu osobne, tak niekde cestou je tento chlap schopný sa otočiť a utiecť. Nie že by to robil pretože ju nemiluje, alebo pretože by sa nechcel starať o svoju rodinu, ale zažíval jeden z paradoxov života. Muž je schopný obrábať zem, bojovať, zabíjať a plieniť, ale v momente keď jeho žena rodí tak sa z neho stane kopa nervov. Boh dobre vedel, prečo tú úlohu prenechal na ženách.
Osobne pri tom nikdy nebol, ale mal česť počuť a bolo to všetko len nie pekný zážitok. Navyše polovica mužov z rádu sa zbláznila nejako podobne ako Zayd.
Avšak po tom ako uvideli to malé, krásne uvrešťané stvorenie, svet bol zrazu úplne pokojný.
Podarilo sa mu ho dostať až k jeho domu a pretlačiť ho cez dvere.
"Och chlapče našiel si ho!" Zvolal Ades v momente keď ich zbadal pozerajúc sa na Enza.
"Už sme si mysleli, že niekde zablúdil." Enzo usadil Zayda na jeden z vankúšov na zemi a pozrel sa na Adesa, spokojne sediaceho na vyvýšenej stoličke opierajúceho sa o hrubú krásne vyrezávanú drevenú palicu.
"Našiel." Povedal Enzo a usmial sa na neho, naklonil trochu hlavu na pozdrav a potom sa usmial.
"Akurát sme boli s manželkou na návšteve keď to začalo. Ešte šťastie že tu bola Solara inak by ju tá moja chuderka stará hore do postele nedostala." Vravel Ades a pri tom si odpil z pohára vína.
"Solara je tu?"
"Ó áno, spala totiž išli sme ju odprevadiť a cestou sme sa zastavili tu, aby sme nabrali Zayda ale ten bol preč a Attana sedela tu a neschopná sa pohnúť." Ades sa vyčítavo pozrel na Zayda. "Kde si bol ty zbehlík?"
"Enzom vždy vyrážame skoro, keď som odchádzal tak sa nič nedialo, nenechal by som ju tu samú!" Oboril sa na neho Zayd a ak by ho v ten moment Enzo nedržal za plece postavil by sa do obrany. Len že svojim tlakom mu pripomenul ako veľmi zlý nápad to je a usadilo ho zas späť.
"No veď preto." Vzdychol si Ades. "Už som si začínal myslieť že tých chlapcov nevychovávam dobre. To by naša existencia značne utrpela." Žmurkol na Enza a potom sa pozrel na svojho najstaršieho syna, v jeho očiach bolo vidno hrdosť a veľkú dávku pobavenia.

Enzo počul ako niekto kráča dole schodmi. Keď sa pozrel do dverí jedálne uvidel Solaru.
"Och." Povedala prekvapene keď ich tam uvidela všetkých sedieť. Na malý moment jej pohľad zastal na Enzovi a potom sa pozrela na Zayda, ktorý sa na ňu s očakávaním pozeral.
"Ono to chvíľku trvá Zayd." Odpovedala mu na nevyslovenú otázku, či už. Ades sa usmial a pozrel sa kútikom oka na Enza.
"Zayd potrebovali by sme aby si šiel domov k otcovi a povedal Isse čo sa deje, potrebujeme nejaké veci, ona už bude vedieť čo. Mohol by si to spraviť?"
"Ja pôjdem." Navrhol Enzo a pozrel sa na Zayda. Solara mykla plecom a už jej nebolo.
"Nie nech ide on. Len sa to začalo ešte to pár hodín potrvá a vidím, že by mu čerství vzduch mohol pomôcť. Zayd!" Zvolal Ades na svojho syna ktorého prebral z tranzu.
"Choď sa prevetrať chlapče pretože teraz nemáme čas na to aby sme ťa kriesili." Zayd začínal za naberať fialkastý odtieň.
Na prekvapenie nebolo mu treba dva krát hovoriť. Zodvihol sa a šiel.

Enzo sa neubránil, musel sa začať smiať. Nikdy by si nepomyslel, že práve tohto muža uvidí v taketo situácií.
"Nesmej sa chlapče! Počkaj keď v jeho situácií budeš ty. Ja som ju zažil pár krát a nie je nič horšie ako čakať hodiny na koniec a počuť ako sa o poschodie vyššie žena trápi. Bezmocný pomoc."
"Preto ste ho poslali von? Aby mal pocit, že s niečím pomohol?"
"Áno aj, ale hlavne pretože som si myslel že mi tu padne." Enzo sa zas zasmial a tento krát ho nasledoval aj Ades.
"Och nepomyslel by som si, že sa toho dožijem."
"Vnúčaťa?"
"Áno, v živote som zobral až priveľa životov na to aby som si trúfol žiadať o dlhý život a predsa som sa ho dočkal." Ades sa usmial a pozrel sa na veci rozložené na nízkom stolíku. Zdalo sa že jedla sa nik nestihol dotknúť. "Som svedkom ako sa môj syn stáva otcom. Je to krásny pocit." Enzo zabránil tomu aby začal premýšľať nad sebou a svojim otcom. Nechcel byť nešťastný z toho že v takejto situácií oni nikdy nebudú.
"Myslím si, že si na tom rovnako ako ja, zo želaním si dlhého života."
"Prečo myslíte?"
"Myslím si, že ti pod rukami zahynulo skoro tak veľa ľudí ako mne."
"Ako ste na to prišli?"
"To čo máš na sebe Enzo, nenosí každý. Poznám ten plášť, jeden taký mám schovaný." Pozorne si ho premeral a potom povedal. "Ale doteraz sa ti tvoj pôvod schovávať darilo. Prečo si sa nepriznal že k nim patríš?"
"Nemal som na to príležitosť, navyše som si nie úplne istý či k ním ešte patrím."
"A to už prečo?"
"Som tu."
"Ale…" Ades mávol rukou. "Nebol by si tu keby si bol oddaný."
"Presne tak." Enzo sa mu pozrel do očí a premeral si starcovu tvár. Nemyslel si, že patril k rádu. S tým dlhým životom mal šťastie. Assasíni sa nedožívajú viac ako tridsať päť rokov, pokiaľ z rádu neodídu. Väčšinou ich do toho veku zabijú, len málo mužom sa podarilo prežiť dlhšie. Hlavne v týchto časoch kedy sa stínajú hlavy a pália hranice viac ako kedykoľvek pred tým.
"Kto ťa cvičil?"
"Skutočne sa o tom chete baviť?"
"Áno, máme čas. Nič nás nesúri, ale pokiaľ nechceš rozprávať. Tak ťa do ničoho samozrejme nebudem nútiť." Enzo zostal ticho pozerať na svoje dlane položené na malom stolíku.
"Ale dovoľ mi položiť otázku."
"Prosím."
"Tvoj otec vie o tom čo robíš?" Čo je to za typ otázky.
"Nie."
"Ako to?"
"Nemá ako, aj kebyže mu to chcem povedať tak nemôžem, nežije."
"Ah… To mi je ľúto."
"Áno, mne tiež."
"A ako sa volal."
"Victor Parratele." Ades zaujato nadvihol obočie, ale len na malý moment. Zdalo sa , že ho to veľmi prekvapilo, ale v momente keď si uvedomil ako sa tvári, rýchlo to zahovoril. "Zaujímavé meno, znie mi povedome."
"Skutočne?"
"Áno, ale neviem, kde som ho mohol počuť." A Enzo spoznal, že klame, mal chuť sa ho opýtať odkiaľ otca pozná, ale nestihol to. Pretože v tom momente do domu opäť vošiel Zayd a viedol za sebou svoju sestru. Ktorá sa len letmo pozdravila a hneď bežala hore za ostatnými.

Obaja sa snažili priviesť Zayda k rozumu a zabrániť tomu aby sa nezbláznil. Občas chodil okolo nich do kruhy inokedy sedel a dupal nohou.
Ades sa snažil spríjemniť atmosféru príbehmi a čoskoro sa k nemu pridal aj Enzo. Navyše Zaydovi naliali dobrých pár pohárov vína, tak aby sa neopil ale uvoľnil, tak že nakoniec sa konverzácia pri stole rozbehla úplne mimovoľne.
Ani jeden z nich nechcel myslieť na to čo sa odohráva o poschodie vyššie, lepšie si to je nepredstavovať.
Občas sa ozval nejaký zvuk, pri ktorom Zayda vždy skrútilo, ale až keď sa zotmelo a vonku začal padať sneh, sa Solara konečne objavila na schodoch. Mala rozstrapatené vlasy, ale na tvári šťastný úsmev, ktorý hovoril sám za seba.
V momente keď ju Zayd uvidel, rozbehol sa k nej.
"Všetko je v poriadku, obaja to zvládli výborne. Za moment ti ju príde Iss ukázať."
"Ju?! Dievčatko?"
"Áno!"

Enzo sa vrátil do svojej izby neskoro v noci.
Po tom ako sa malá Zeyla narodila, sa v dome objavili Zaydovi mladší súrodenci, ktorý museli samozrejme privítať nového člena do rodiny ako sa patrí. Do tejto rodinnej oslovi sa nejako prikmotril aj Enzo tak, že nakoniec skončil s jeho dvoma bratmi na vankúšoch, položených na zemi v celkom príjemnom rozhovore, aj napriek tomu, že od neho boli obaja mladší, veľmi dobre sa s nimi rozprávalo, pred tým aj napriek tomu že u Adesa trávili pomerne veľa času, na to nemal príležitosť.
Solara zmizla krátko po tom ako sa Zeyla narodila a celý večer jej nebolo, čo Enza trochu mrzelo budilo to v ňom pocit, že nechce byť v jeho spoločnosti, čo v ňom vyvolávalo vinu. Nepáčila sa mu predstava, že tým čo sa deň pred tým stalo všetko pokazil.
Mal ju rád a nechcel prísť o priateľstvo medzi nimi, len pretože nedokáže držať svoj jazyk a hormóny na uzde, tak ako by správne mal.
Avšak na to už bolo neskoro, to čo sa stalo, stalo sa už sa s tým samozrejme nič nedá spraviť, teraz to je na nej. Nebude sa hnevať aj keď mu povie, že sa s ním už nikdy nechce rozprávať, to však neznamená že mu to nebude ľúto.
Keď sa mu konečne podarilo dostať sa z domu, bolo niečo po polnoci. Ťažko vyniesol svoje ťažké nohy hore po kopci a keď konečne dorazil do svojej izby hodil sa na posteľ a privrel oči.
"Asi starnem." Povedal si sám pre seba. Kedysi by po večer, ktorý strávil podobne ako tento bol schopný ísť na misiu z rádu, teraz je jeho telo pripravené akurát na teplú posteľ a spánok.
Sám sa nad sebou zasmial a pokrútil hlavou. Posadil sa prešiel do miestnosti s vaňou. Umyl si tvár, rýchlo prečesal vlasy, potom si zložil topánky, košeľu a tuniku do jednej z poličiek a ešte si rýchlo prešiel rukami po tele. Skontroloval svoje tetovanie, či tam ešte stále je a potom sa napil čistej vody aby zahnal to sucho v ústach, ktoré mu v nich ostalo.
Keď sa vrátil do izby zhasol tých pár sviečok a nechal závesy rozostreté aby mohol vidieť, ráno na slnko a oblohu.
Premýšľal či bude musieť zajtra niekam chodiť, samého ho asi nepustia, však hádam ho príde niekto zavolať keď bude potreba.
Ľahol si do postele a spokojne zatvoril oči. Perinu si pritiahol až k brade pretože v miestnosti bola celkom zima.
V momente, keď už už zaspával sa na dverách ozvalo tiché zaklopanie. Enzo len unavene otvoril jedno oko a pozrel sa na dvere.
Bez toho aby vydal čo i len hlásku, sa vo dverách objavila Solara. Šok z toho že ju tam vidí, ho v momente prebrala zdvihol hlavu a zmätene sa na ňu pozrel.
Mala rozpustené vlasy, ktoré jej siahali až skoro po pás. Oblečná bola v tmavom, asi modrom hodvábnom župane.
"Smiem?" Opýtala sa potichu keď zatvorila dvere. Enzo prikývol, čakajúc že sa asi bude chcieť rozprávať. No ona si zložila župan ktorý prehodila cez okraj postele. Tak že pred ním stála len v ľahkej, bielej hodvábnej, dlhej košeli ktorá jej pri správnom pohybe s trochou predstavivosti odhalila všetko čo muž potreboval vidieť.
A s nádychom sa v sunula do jeho postele, ako by skákala do hlbokej vody.
Zababušila sa do periny a pozrela sa na neho. Enzo na ňu nemohol prestať vyvaľovať oči, aj keď si uvedomoval ako hlúpo to asi vyzerá.
Solara sa na neho pousmiala otočila sa k nemu tak že mala tvár len kúsok od jeho. "Nechcem spať sama." Zašepkala pozerajúc sa mu do očí. Enzo sa pousmial a niekde hlboko cítil ako z neho spadol kameň.
"Dobre." Povedal potichu a položil hlavu späť na vankúš.
Cítil ako sa Solara priblížila ešte bližšie k nemu, pootvoril oči najviac ako v ten moment dokázal neveriacky na ňu zaklipkal očami.
Solara jeho pohľad zachytila a videl, že z toho čo robí je nervózna ako novomanžel. Premýšľal či má niečo robiť alebo nie. Bol rád že prišla, nechcel ju zas niečím odplašiť. Poslednej dobe sa mu to celkom darilo.

Solara pred sebou stále zvierala okraj periny, nechal ju. Položil cez ňu opatrne ruku a trochu si ju k sebe prisunul.
Videl ako zatvorila oči, ako by čakal úder, ale nakoniec sa jej tvár uvoľnila a ona sa na neho znovu pozrela.
V jej pohľade bolo vedľa odhodlania, ale tak isto strachu, ktorý sa snažila potlačiť, ale veľmi sa jej to nedarilo.
Enzo v ten moment cítil ako mu srdce rýchlo pumpuje v žilách a ušiach a najradšej by pobozkal tie dokonalé pery, avšak neurobil to. Ovládol sa.
Len sa na seba pozerali, až do momentu kedy Solare únavou nepadli oči. V momente keď zaspala a jej telo sa uvoľnilo, mimovoľne sa k Enzovi ešte viac natočila.
"Dobrú noc Solara." zašepkal potichu sklonil trochu hlavu aby mohol cítiť jej vôňu pri nádychu a potom zatvoril oči.

Možno nakoniec malá šanca je.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Baalberith Baalberith | Web | 14. března 2015 v 23:02 | Reagovat

úžasně píšeš :3

2 xthoughts.blog.cz xthoughts.blog.cz | 15. března 2015 v 10:36 | Reagovat

Krásny, krásny a ešte raz - krásny príbeh! Aj ja píšem, budem rada ak si to pozrieš (inak na blogu mám vonootvorenú súťaž o dizajn!)

3 Niky Niky | Web | 15. března 2015 v 13:40 | Reagovat

Moc pěkný

4 Kristen Kristen | Web | 15. března 2015 v 14:31 | Reagovat

Tie pocity otecka v očakávaní si napísala dobre. Nepochybne si takých oteckov asi aj videla nie? :D Som zvedavá odkiaľ Ades pozná Enzovho otca, a ten koniec... to bolo tak.... romantické :)

5 Kristeen Kristeen | Web | 15. března 2015 v 16:41 | Reagovat

Tento príbeh som od teba ešte nečítala, no ako som si prečítala túto kapitolu... Tak som si vážne asi hodinu čítala aj tie predchádzajúce a je to vážne super a nerobím si srandu :D :)

6 Kelly145 Kelly145 | 15. března 2015 v 16:54 | Reagovat

[4]: Ďakujem, ja som ťažký romantik a áno mala som možnosť niečo podobné zažiť :D Ďakujem!

[5]: Ďakujem!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama