24. Kapitola

24. července 2015 v 8:39 | Kelly145 |  Nesmrteľný

24. Kapitola




18+


Enzo pomohol Solare prejsť až do jej izby, motala sa jej hlava a nohy prekladala len tak jednu cez druhú.
Opatrne ju položil na okraj tak aby sa mohla oprieť o operadlo a pohodlne si sadnúť.
"Nič mi nie je." Protestovala keď jej vzal hlavu do rúk a chcel ju skontrolovať.
"No to teda, ledva sa motáš." Priečne k nemu natiahla ruky ale on jej ich vzal a odsunul. Obe jej položil na nohy a potom sa jej pozrel do očí.
"Nechaj ma nech sa ti na to pozriem." Povedal jej a vzal jej opatrne hlavu do rúk a jemne jej prešiel po vlasoch, hľadal miesto kde by bola lebka mäkšia, alebo nejaké opuchnuté miesto.
"Bože…!" Mykla zo sebou keď jej siahol nad ucho. Naklonil sa k nej ešte bližšie, našťastie nevidel žiadnu krv, ani necítil že by bola kosť poškodená, ale na pohľad mu bolo jasné že tam bude mať parádne veľkú modrinu.
"Motá sa ti hlava, chce sa ti zvracať?" Opýtal sa jej a chytil malý uterák, ktorý ežal na toaletnom stolíku.
"Nie."
"Určite?"
"No možno trochu, ale skôr som sa zľakl…." Solara zavzlykala a zakryla si tvár rukami. Enzo si ju smutne premeral a vzdychol si.

Prešiel k oknu ktoré opatrne otvoril, aby sa mu sneh ktorý za nim bol nenahrnul na zem. Potom rukou nabral pár poriadnych vrstiev a zabalil ich do uteráka tak aby si to mohla podržať.
Sadol si vedľa nej a opatrne jej balíček priložil na miesto kde ju to bolelo.
Solara sa uhla keď sa jej prvý krát dotkol, no potom ho nechala. Oprela si hlavu o ruku a pomaly dýchala. Mala zatvorené oči, ale aj napriek tomu videl ako jej z očí vytieklo pár sĺz.
Nebol si celkom istý tým čo a ako jej má na to povedať.
Vzdychla si a druhú ruku položila na Enzovu, na tú ktorou jej držal balíček snehu. Potom pomaly otvorila jedno a za tým druhé oko a pozrela sa na neho.
Chvíľku mu hľadela do očí a premeriavala si jeho tvár. Nakoniec hlavu vystrela a Enzo ju nechal aby si to tam pridržiavala sama.
"Ďakujem." Povedala a pozrela sa na uterák čo držala v ruke. Od toho ako sa sneh topil mala mokré vlasy, ale hádam jej to pomohlo aspoň trochu. Pomyslel si Enzo.
"Možno by sa mal v snehu vykúpať Marcus aby sa upokojil." Enzo cítil ako sa mu oba kútiky naraz mykli do úsmevu.
"No ľad asi potrebovať bude." Priznal sa. Solara sa na neho pozrela s privretými podozrievavými očami.
"Ty si mu niečo spravil? Nejako som si to nevšimla."
"Nič čo by neprežil." nadýchol sa. "A čo by si nezaslúžil." Solara pokrútila hlavou.
"Ty si teda blázon. Napadol si ho, za napadnutie veliteľa je oprátka."
"Cestou na popravu mu vykĺbim aj druhé rameno." Poznamenal podráždene Enzo a postavil sa na nohy. Nechcel nad tým chlapom premýšľať, mal pocit, že vybuchne od zlosti.
"To nemyslíš vážne?!" Solarin tón bol niečo medzi úžasom a strachom.
"Myslím." Povedal jej Enzo chladne. Solare sa pomaly stiahlo obočie k sebe. Videl tú výčitku v jej tvári, nahnevalo ho to.
"Mal som ho nechať?!" Opýtal sa jej podráždene. Neodpovedala mu na to. Nahnevane si odfrkol a otočil sa od nej preč aby sa na chvíľu upokojil. Z jeho povahou môže byť skutočne rád že teraz neleží na červenom koberci zo svojej krvi, nechápe že ho ešte obhajuje.
"Enzo." Počul ako sa postavila. Rýchlo sa nadýchol a vydýchol a potom sa k nej otočil s vyčítavým pohľadom.
Videl, že je krok za ním, natiahla k nemu ruku a otočila ho k sebe celým telom.
"Áno, hnevám sa pretože to čo si urobil bola blbosť, Marcus nie je dobrá povaha a už vôbec nie je dobrý človek vráti ti to." Chytila ho za pažu. "Ale som rada že si mi pomohol, asi by som neskončila len s modrinou na hlave, to máš pravdu. Tak sa prosím ťa hneď neurážaj."



Bolo to prvý krát čo spal v jej izbe a nejako si nedokázal nájsť miesto na posteli. Solara zaspala veľmi rýchlo.
Enzo sa prevaľoval z jednej strany na druhú a nedokázal si prestať prehrávať čo sa vlastne dnes stalo.
Premýšľal nad slovami, ktoré ten muž povedal Solare a následne na to ako prudko Marcus zareágoval na to, keď ich tam videl.
Všetko čo videl a počuťl mu dávalo jeden záver a to ten že veľmi veľa ľudí chce Solaru vidieť na Marcusovom mieste a to je pravdepodobne ten hlavný dôvod prečo sa k nej Marcus chová tak zle.
Zdalo sa že Solarin návrat mu nehral do karát, no nechápal prečo v nej vidí tak silnú hrozbu keď Solara očividne nechce jeho miesto, dáva to najavo očividne a každý deň, veľa krát ho obhajuje aj napriek tomu, že je to kolosálny blb.
Tak prečo sa k nej tak chová? Len pretože by ju nemal rád? To mu nepríde logické,

Marcus je síce tvrdá a veľmi prudká hlava, ale zas sa mu nezdá že by bol hlúpi.
Prečo sa bije z človekom, ktorý by pre neho bol ideálnym a hlavne veľmi ochotným spojencom v boji ktorý sa veľmi rýchlo blíži.
To bola ďalšia vec. Zdalo sa že vojsko Guvernéra sa zoskupuje, po krajine sa pohybuje veľa väčších skúpín vojakov, ktorý prestali hľadať povstalcov, ale skôr sa zoskupujú okolo veľkých miesť, aj napriek tomu že je zima pohyb je veľký.
Rovnako ani Marcu nezaháľa, aj keď tajne jeho ľudia sú skoro na každom kroku, veľa aj v Guvernérovej garde zdá sa že to na čo sa roky všetci pripravovali je na spadnutie, tak prečo práve v tomto stave Marcu robí to čo robí.

A najzaujímavejšou otázkou ale zostáva, prečo Marcus nechcel aby sa Solara zhovárala s tým človekom, čo vie tak strašne dôležité že sa to ona nemôže dozvedieť, pochybuje že za tým výstupom bola len obyčajná zlosť, zdalo sa že ten muž mal veľmi dobrý dôvod na to čo spravil Solare a zdalo sa že v tom všetkom nejde sám.

Enzo sa zas prevalil a pozrel sa na jasné nebo. Vonku bol silný mráz a okná boli skoro celé pokryté kryštálmi ľadu, ale cez to malé miesto, videl oblohu tak jasnú ako už veľmi dlho nie. Videl milióny hviezd.

"Nemôžeš spať?" Cítil na sebe Solarinu ruku, pritlačila sa k nemu zozadu a oprela s bradu o jeho plece. Pomaly sak nej otočil tak aby sa stihla trochu uhnúť.
Mala rozospatý pohľad, ležala opretá o lakeť a ruku mala položenú na ňom. "Prepáč." Povedal jej a pohladil ju po vlasoch. "Nechcel som ťa zobudiť."
"Nezobudil." Povedala a pozrela sa okolo.
"Ešte je skoro len spi." Povedal jaj upokojujúco a potiahol si ju k sebe, aby si na neho pohla ľahnúť.
"Čo hlava?" Skontroloval ju rýchlo. Počul ako sa zasmiala a potom mu potichu odpovedala: "Dobre."

Enzo sa prebral v momente keď slnko prerazilo husté mraky, tesne nad horizontom. Typoval že spal len pár hodín, nedokázal sa prinútiť prestať premýšľať. V hlave sa mu vytvárali všetky možné teórie jedna nepravdepodobnejšia ako druhá, ale aj tak tým neprestal byť fascinovaný.
Nakoniec si musel prikázať aby zaspal, inak by sa mu to nepodarilo.
Pomaly sa vyvliekol zo Solarinho objatia a vstal z postele. Prehodil cez ňu teplé kožušiny a čo najtihšie prešiel do vedľajšej miestnosti kde mala Solara rovnako ako on vaňu. Prepláchol si tvár, prezrel sa v zrkadle tak ako to robí každý deň. Napravil si vlasy, skontroloval či tetovanie náhodou nezmizlo a potom sa otočil do miestnosti.
Bola mu tam zima, podlaha pálila jeho chodidlá, tak bola studená a preto si povedal, že najlepšie bude sa trochu prejsť.

Nevedel, čo presne ho prinútilo sa hrabať v jej veciach, či to bola jeho výchova, výcvik alebo povaha, možno len čistá zvedavosť, ale začal si prezerať poličky v miestnosti čo najtihšie otváral šuflíky, v ktorých boli najrôznejšie malé predmety.
Vždy ho fascinovalo koľko veľa vecí žena potrebuje k tomu aby prežila. Zdalo sa že v tomto Solara nebola výnimkou. Aj keď bola neobyčajná počet fľaštičiek a nádobiek sa rovnalo počtu v kúpeľni každej druhej ženy.
Niektoré chytil a ovoňal a snažil sa vrátiť všetko presne tam kde to našiel.
Zašiel ešte ďalej. Solara za miestnosťou z kúpeľňou mala totiž ešte jednu, v ktorej nikdy nebol, nemal na to príležitosť.
A áno, neodolal. Neodolal tomu pokušeniu, musel sa tam pozrieť.
Miestnosť nebola veľká, zdalo sa že slúžila ako šatník. Samozrejme, ženy, jedna skriňa im nestačí treba mať na to osobitnú miestnosť.
Povedal si že to vezme zo strany, šaty ho nezaujímali, skôr jeho pozornosť pritiahli police v predmetoch popri vešiakoch a skriniach.
Niečo boli zas ďalšie fľaštičky, flakóny a krabičky, ktorých obsah samozrejme musel dopodrobna preskúmať. V niektorých boli predmety, ktoré presne nevedel identifikovať, tak že usúdil že slúžia na úpravu.
V iných boli šperky, tie hneď zatvoril nezaujímali ho a v ďalších boli predmety ktoré by sa dali nazvať suvenírmi. Našiel tam alabastrový kameň, iný ktorý zas mal naružovelú farbu. Potom tam bola malá vyrezávaná soška z bieleho dreva mnoho ďalších.
V niektorých policiach boli knihy. Na niektorých spoznal zváštne písmo, ktoré pred tým videl v knižnici.
Iné knihy poznal z vlastnej skúsenosti, niektoré z nich čítal. Avšak zaujala ho jedna malinka v koženom obale na ktorom bolo zlatým písmom napísane: Tam a ešte ďalej.
Otvoril knihu, na jej prvej strane hneď pod nápisom bol vyobrazený drak, ktorý sa točil všpirále.

"To patrilo mame." Ozvalo sa za Enzom. Vydesilo ho to, až tak že mu skoro knižka vypadla z ruky. Nečakal že sa prebudí. Previnilo- pristihnutý pri čine- sa otočil smerom ku dverám.
Solara tam stála zabalená v deke, ktorá mala skoro rovnakú farbu ako jej vlasy. Opierala sa telom a hlavou o rám dverí a mierumilovne s úsmevom na tvári pozorovala Enza.
"Čítala mi z nej skoro každý deň keď som bola malá." Povedala a prešla pomaly k nemu. Chytila knihu do ruky a prezrela si jej obal s nostalgiou a smútkom v očiach.
"Hm." Vzdychla si a vrátila knižku na miesto. "Vedela som ju naspamäť keď som bola malá." Usmiala sa a pozrela na Enza.
"Prepáč." Povedal previnilo a snažil sa vystrúhať na tvári čo najnevinnejší výraz.
"Nič sa nestalo." Usmiala sa. "Sú tu len šaty a spomienky. Navyše ja by som spravila to isté." Jeden kútik sa jej diabolsky nadvihol.
"Zobudil som ťa?"
"Nie vstala som sama." Odpovedala mu a prešla o kúsok ďalej ku jednej zo skríň. Pomaly otvorila jej dvere, ktoré vydali žalostný škrípavý zvuk.
"Ty si toho veľa dnes nenaspal." Konštatovala a pri tom si prezerala poličky, plné oblečenia.
"Ani nie." Priznal sa a prešiel kúsok ďalej od políc.
"Hm, neboj sa dnes budeme spať u teba." Pozrela sa na neho cez plece a pousmiala sa.
"Dáme si raňajky?" Enzo prikývol.
"Som zvedavá čo nás dnes čaká." vzdychla si a vybrala niečo zo skrine.
"Vyhýbaj sa Marcusovi a nič zlé." Okomentoval to Enzo a vybral sa ku dverám, aby jej nechal súkromie.
Solara zašla za drevenú stenu ktorá predeľovala miestnosť na dve polovičky.
"Po tom čo si mu včera spravil…. Dúfam že nevylezie z postele." Zavolala na neho.
"Tak že už sa nehneváš?"
"Nehnevala som sa ani včera!" Zavolala za ním. "Ale to neznamená že to nebola hlúposť." Enzo nevyšiel z miestnosti ostal stáť vo dverách a pozoroval miesto kde mu Solara zmizla z dohľadu.
"Nechcem aby ti robil problémy, stačí že ich robí mne." Volala na neho.
Enzo potichu začal kráčať za ňou. "A ešte teraz, s tým všetkým čo sa deje nie je naj…" Solara sa otočila a uvidela ho, ako stojí opretý o stenu s pohľadom pevne upretým na ňu. Nevedel od nej odtrhnúť oči. Nepotrebovala byť nahá, k tomu aby v ňom vzbudila všetky hriešne myšlienky.
Mala rozpustené vlasy a na sebe hodvábnu krátku blúzu, ktorý mala výstrih od jedného ramena k druhému.
"Vieš, že pozorovať slečnu sa nepatrí." Oborila sa na neho a otočila sa mu chrbtom.
"Hm." To bolo jediné slovo- zvuk, ktorý zo seba bol schopný v ten moment vypustiť. Solara čakala dokým odíde. No on málokedy robil to čo by mal, vždy boli viac vzrušujúcejšie zakázané veci.
Stačilo urobiť dva kroky a stál tesne za ňou, tak že od neho nemohla utiecť. Objal ju jednou rukou okolo pása a pritiahol si ju k sebe.
"Enzo!" Zaprotestovala Solara a chcela mu ruku odtlačiť no on jej ju chytil a pritisol si ju k sebe ešte bližšie.
"Enzo!" Teraz to bolo zúfalejší, až prosebný tón.
"Ššš." Povedal jej potichu. Nehodlal ju tak jednoducho pustiť. Cítil ako stuhla a ako sa jej dych zrýchľoval. Cítil z nej že sa ho bojí, aj keď veľmi dobre vedela, že na to nemá ani ten najmenší dôvod. Solara mu zvierala ruku, no už sa ju nesnažila odtlačiť, ani sa z jeho objatia nejako vymaniť.
Enzo mal tvár opretú o jej vlasy, cítil ich dokonalú vôňu, voľnou rukou jej odhrnul časť vlasov z pliec a krku na čo počul ako sa Solara prudko nadýchla a stuhla ešte viac videl, ako sa jej napäli svaly na sánke a v ten moment ho napadlo, že by ju mal pustiť, ale na to ho to pokušenie lákalo až príliš.
Dotkol sa jej perami krku, tesne za uchom, na čo Solara potichu vydýchla a zovrela mu ruku ešte silnejšie.
Pokračoval ďalej, po zadnej časti jej krku, pomaly kúsok po kúsku, nedalo sa povedať že si to nevychutnával.
Keď prešiel na prechod medzi krkom a ramenom, cítil ako jej zovretie poľavilo a čím postupoval ďalej tým bolo zovretie slabšie v momente keď došiel na okrej pleca videl, ako jej po celom tele nabehli zimomriavky.
Keď sa vracal späť, bozkával ju ešte pomalšie, cítil ako sa jej uvoľňujú svaly, ako spomaľuje a prehlbuje dýchanie a dokým došiel späť ku krku Solara mu sama otočila hlavu na opačnú stranu.
Tam začal od pleca a postupoval vyššie až ku línií jej vlasov na čo si o neho Solara oprela hlavu a v momente keď jej medzi pery chytil ušný lalôčik sa jej z pier vydral tichučký vzdych.
Zdalo sa, že ju to samú prekvapilo, v ten moment ako by vytriezvela a otočila oči. Stále opretá hlavou o Enza sa k nemu otočila a pozrela sa na mu do očí.
Enzo povolil zovretie, najradšej by sa s ňou pomiloval tam na tom mieste, ale vedel že to pre ňu nie je tak jednoduché ako pre neho.
Solara sa na neho chvíľu pozerala a potom nadvihla ruku, položila ju zozadu na jeho krk a pritiahla si ho k sebe. Pobozkala ho na pery.
Nechal ju aby sa k nemu otočila. Rukami ho objala okolo krku a pritlačila sa k nemu. Cítil ako sa jej svaly uvoľnili.
Enzo jej prešiel rukami po páse. Vedel že o kúsok ďalej je komoda, bolo mu jedno čo na nej je urobil dva kroky k nej, pričom šla Solara s ním. Zdvihol Solaru- ktorá bola ľahšia ako pierko a potom ju na ňu vyložil.
Na malý moment sa od neho odtiahla, pravdepodobne ju tým zaskočil. No v momente keď si uvedomila kde je, tak si ho k sebe zas pritiahla.
Prešiel jej perami opäť na krk. Solare to chvíľu trvalo, ale nakoniec sa odvážila presunúť svoje ruky aj mimo jeho krku.
Prechádzala mu po chrbte a keď jej vzal ušný lalôčik medzi pery a potiahol, cítil ako mu mu do kože zaryla nechty.
Avšak napriek všetkému sa Enzo kontroloval, aspoň sa o to pokúšal. Prechádzal jej rukami po dokonale jemnej koži na stehnách a na malý moment sa zabudol a vyhrnul jej blúzu až k pásu.
Na čo mu Solara chytila obe ruky a silnou mu ich odsunula preč, bol to ako reflex. Enzo zastal, pritiahol ruky k sebe a odtiahol sa. Musel sa nadýchnuť aby bol schopný vykonať nejaký pohyb. Najradšej by ju chytil a urobil s ňou to po čom tak dlho túži.
Solara otvorila ústa ako by chcela niečo povedať no z jej pst nevyšiel žiaden zvuk. Enzo opäť vtiahol do pľúc vzduch aby sa upokojil. Pousmial sa, chytil jej ruku a jemne ju pobozkal na hánky. Potom sa pomaly otočil a odišiel. Aj keď chôdza bola v jeho stave veľmi náročná činnosť. Podarilo sa mu prejsť až do spálne.

Hodil sa na posteľ s tým, že nechal nohy prevesene od kolien cez jej okraj. A rukami si prešiel cez tvár.
Nehneval sa na ňu, ale ani na seba. Kebyže to je na ňom tie šaty z nej strhá, ani by si to neuvedomila. Niekedy skutočne obdivoval svoju sebakontrolu.
Pozrel sa smerom dole. Ešte chvíľu takto musí ostať ležať, od hlavy dole taká sebakontrola nevládla, nad tou myšlienkou sa musel pousmiať.
Dúfal len, že Solara na neho nebude nahnevaná za to, že odišiel. Nemyslel to zle, ak sem príde nahnevaná nejako jej to bude musieť vysvetliť.
Ešte raz sa nadýchol a položil si ruky na brucho. Cítil ako mu v ňom rýchlo pulzuje krv.
Na malý moment privrel oči.
"Enzo?" Ozval sa Solarin tichý hlas od dverí. Enzo nadvihol hlavu a v momente, keď ju uvidel tak sa posadil.
V tej záplave ranného, studeného bieleho slnka, vyzerala skôr ako nejaké zjavenie z nebies,než ako človek. Nechápal ako môže byť tak dokonalá.
Nepovedal jej nič. Len si ju premeriaval pomaly od jej tváre až po končeky prstov. Zdalo sa, že chce niečo spraviť a musí na to zbierať veľmi veľa odvahy. Mohol vidieť ako jej na krku pulzuje tepna.
Urobila k nemu dva kroky, tak že Enzovi stačilo natiahnuť ruku a mohol by sa jej dotknúť.
"On…" Povedala potichu. "Každý deň zo mňa ubudlo, každý deň sa zo mňa vytratil kúsok toho kým som bola. Nebránila som sa keď si ma bral, pretože čím viac som sa bránila tým horšie to potom bolo a ja som sa nejakým spôsobom snažila zachovať v sebe aspoň to málo čo ešte ostalo. To čo sa udialo." Nadýchla sa a videl ako sa jej do očí hrnú slzy, pozrela sa hore a zaklipkala s nimi aby slzy nahnala zas späť a potom uprela pozor na podlahu.
Enzo sa postavil tesne pred ňu. "Je zvláštne, že nevidíš to aká v skutočnosti si." Položil jej ruku na líce. Solara sa k nemu pootočila a položila na ňu svoju dlaň. Vydýchla a ako by jej to dodalo odvahu sa na neho pozrieť.
Pritiahol si jej tvár k sebe a pobozkal ju. Chytil ju rukou za pás a otočil smerom k posteli. Opatrne ju na ňu položil a ľahol si na ňu.
Cítil, že jej to nie je prijemne, ale neprestal. Jeho bozky boli jemné, nenaliehal, nepotreboval to. Nepotreboval ju vydesiť. Chcel aby v jeho náručí zabudla na to čo sa jej stalo, chcel aby bola šťastná a chcela ho rovnako ako on chce ju. Ak to znamená len počkať a híčkať si ju, tak mu to nevadí.

"Solara?" Ozvalo sa naliehavé klopanie na dvere. Solara sa rýchlo zdvihla na lakte a pozrela sa na smerom odkiaľ sa ozval hlas
"Emh." Zavrčala a potom sa pozrela na Enza. Z jej pohľadu pochopil, že nechce aby niekto uvidel, že tu je. Pousmial sa.
"To je Layla." Zašepkala mu. "Čo tá tu robí?" Enzo si sadol a pozoroval Solaru ako sa potichu postavila, prešla ku kreslu a prehodila si cez seba farebný plášť s kožušinou po krajoch. Rýchlo si zviazala stužky vpredu a pozrela sa na Enza.
Kývla mu hlavou aby šiel do kúpeľne.
"Zbavím sa jej čo najskôr." zašepkala mu keď okolo nej prechádzal. Počkala dokým za sebou privrie dvere a potom počul ako kráča ku vchodovým.
"Prosím?" Povedala keď dvere pootvorila.
"Zbláznila si sa však?" Počul ako sa dvere prudko otvorili a naliehavé kroky do miestnosti. Layla očividne nečakala na to dokým ju Solara pozve.
"Prosím?" Opýtala sa Solara nechápavo a dvere zatvorila.
"Videla som Marcusa."
"No a?"
"Zbláznila si sa?!"
"Neviem čo tým myslíš!" Počul ako sa Layla prudko nadýchla.
"Napadol ho, ten tvoj…." Nevedela ani nájsť slová ktorými by ho nazvala.
"No a?" Pokojný Solarin tón ho prekvapil.
"No A!" Layla neveriacky vydýchla. "Ty si sa zbláznila!"
"Za prvé on najprv napadol mňa ak by tam ten môj nebol tak by ma pravdepodobne zabil a za druhé." Nadýchla sa. "Nikdy by som neuverila tomu, že pošle teba aby si mi vynadala." Solara znela pobavene a povýšenecky- mohol jasne povedať, že sa bavila.
"Neposlal ma." Odvrkla jej Layla.
"Tak, prečo si tu."
"Marcus je jediný človek, ktorý stojí medzi tým aby som ja s Kailom neskončili vysiaci na oprádke! Čo si myslíš že robíš! Podrývaš jeho autoritu odkedy si prišla, na svoju stranu si hrnieš toľko vojakov koľko môžeš a ešte ho verejne napadneš?! Ty nie si normálna! Navyše teraz! Ke'd sme na prahu vojny? Skutočne si si nemohla vybrať lepší čas na prevrat!"
"O čom to prosím ťa hovoríš. Ja si na svoju stranu nikoho nehrabem, neprivolávam a ani neprehováram. Marcus túto robotu očividne veľmi dobre zvláda sám. Utopil by ma v lyžičke vody kebyže môže! Veľmi veľa ľuďom sa nepáči ako sa chová a nie len ku mne ale aj k tebe." Layla ostala ticho. "Myslíš si že to neviem, na to ho poznám až príliš dobre." Enzovi prešiel mráz po chrbte a myklo mu rukou, keď si predstavil že Marcus stiahol na Solaru ruku, pred tým… Mal dvojnásobnú chuť mu prehnať nôž cez krk.
"Nechápem ako si došla k názoru, že by som Kailovy ublížila, alebo že by mu ktokoľvek ublížil. Je to môj brat a nemôže za to čo sa tu deje. Za to môžeš ty."
"Skutočne? Skutočne!"
"Áno. Nebola by si v tejto situácií, pokiaľ by si sa nepratala do postele ktorej nemáš čo hľadať."
"Keď tak dobre Marcusa poznáš, asi viež že slovo NIE na neho dva krát neplatí. Viem že si mi to nikdy neodpustila a ani to po tebe nechcem no ver že za svoju hlúposť som bola potrestaná dosť." Solara ostala chvíľu ticho.
"Na čo si sem prišla? Chceš mi vynadať alebo ma poprosiť o pomoc?"
"Chcem po tebe aby si mi sľúbila, že nech sa stane čokoľvek Kail z toho vyviazne živý!"
"Už som ti povedala, že za nič čo sa deje nemôže, aj keď nevlastný ale je to môj brat!"
Layla nepovedala nič, len za sebou poriadne tresla dvermi.

Keď Enzo vošiel späť do miestnosti Solara stála pred dverami ruky mala zložené v pás a videl ako sa na ne nahnevane pozerá.
"Prečo všetci rátajú s tým že Marcusa odstránim z cesty?!" Opýtala sa Enza nahnevane.
"Asi pretože všetci dúfajú v lepší koniec."
"A nikoho nezaujíma môj názor?" Otočila sa na Enza. "Čo tak ma zahrnúť do plánov ktoré všetci majú! Ja nebudem skákať ako niekto píska, len pretože nemám vtáka medzi nohami! Čo si o sebe všetci myslia! Všetci chodia okolo ako by to bola hotová vec! Čo je to!" Enzo sa na ňu mierumilovne pozrel.
"Nie je to hotová vec." Povedal potichu Enzo.
"Nie? Layla sem prišla, ako by som už sedela na tróne namiesto Guvernéra, ten … " nadýchla sa. "Ten človek tam dole sa správal ako keby mi na hlave videl korunu a ja ledva stojím na vlastných nohách!" Posledné slová z nej vyšli ako vzlyk. Zvesila hlavu a jednou rukou si zakryla tvár.
"Bože." Vzdychla si.
Enzo k nej prešiel a jediné čo ho napadlo spraviť bolo ju objať. Ako si nevedel nájsť správne slová, ktorými by ju utešil.
"Nik ťa nebude do ničoho nútiť. Dokým Marcus žije sa nič nemení. V prvom rade si na seba musíš dávať pozor aby nemal dôvod ti nejako ublížiť." nadýchol sa. "Všetko vyrieši čas. Prinajhoršom ťa unesiem niekde na juh a budeme spolu žiť v malej chatrči vedľa mora." Počul ako sa Solara zasmiala.
"Dobre."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Beatricia Beatricia | Web | 24. července 2015 v 10:04 | Reagovat

Nádherná a poutavá kapitola s jemným erotickým nádechem. Líbí se mi, jak Enzo o Sol pečoval. Marcus je temná hrozba. Jsem zvědavá na pokračování. ☼☼☼.

2 Renda♥ Renda♥ | Web | 24. července 2015 v 10:05 | Reagovat

pěkné

3 Barush Barush | Web | 24. července 2015 v 18:35 | Reagovat

Pardon, já to nemůžu číst. Nebylo mi 18:---( :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama