25. Kapitola

29. července 2015 v 10:00 | Kelly145 |  Nesmrteľný

25. Kapitola





Zayd cválal na koni pred Enzom. Dlho už neboli spolu na obchádzke a popravde to prišlo v pravú chvíľu. Aj keď má Solaru rád občas dobre padne, keď sa človek porozpráva s niekym rovnakého pohlavia.
Od dňa keď dolámal rameno Marcusovi prešli takmer štyri dni. Zdalo sa že sa mu to poradilo udržať v tajnosti, pretože nikde po dvore sa nerozšírili klebety o tom čo sa mu stalo a kto to spravil. Oficiálne bol niekde na cestách a má sa vrátiť až o niekoľko dní. Podľa toho čo Enzo vedel, je zatvorený vo svojich izbách a jediný kto ho navštevuje je Layla.
Dokonca ani Zayd nevedel čo sa v skutočnosti stalo a Enzo mu to nemal chuť nejako vysvetľovať. V jednom mala Solara pravdu, čím menej ľudí to vie tým lepšie. Stále je tu okolo veľa ľudí, ktorý by ju najradšej videli mŕtvu, zahrabanú hlboko pod zemou.
"Tak čo Enzo zvykol si si tu však?" Opýtal sa ho Zayd a pritiahol si bližšie k sebe svoju kožušinu.
"Pomerne áno. A ty čo Zayd čo otcovstvo?" Opýtal sa s úsmevom. Zayd sa pobavene zasmial.
"Poviem ti, vytvoriť dieťa je jednoduché ale postarať sa oň až tak nie. Ale je to naše zlatíčko aj keď norčný rev veľmi ničí romantiku, navyše Attana je po celom dni tak unavená že na nič nemá náladu." Enzo sa usmial.
"To príde." Snažil sa ho povzbudiť.
"Jasné že áno, ale je to otrava." Zayd sa na neho pobavene pozrel. "A čo ty?"
"Čo ja?"
"Si tu pekne dlho na to aby si si niekoho našiel."
"Nepotrebujem si nikoho hľadať."
"A jasné máš Solaru."
"Nemám Solaru."
"Ale no taak! Si predsa poriadny chlap nie?"
"Áno."
"Tak?"
"Vraví sa že trpezlivosť prináša ruže."
"No aby si nebol trpezlivý tak že nebudeš vedieť kam ho zasunúť." Enzo prevrátil oči a Zayd od smiechu nad vlastným vtipom skoro spadol z koňa.
Enzo pokrútil hlavou a pozrel sa pred seba na kamennú jaskyňu, ktorá bola vchodom do zámku. Pomaly k nej prešli a obaja takmer naraz zoskočili z koňa.
"Ale vieš, že ak by si chcel niekoho dohodiť tak okrem Solary mám ešte jednu sestru."
"Som ti za túto ponuku veľmi vďačný."
"Hm… neskutočné…" Zayd nad ním mávol rukou a viedol svojho koňa popredu. Enzo sa neubránil úsmevu. Samozrejme, že mu nebude vešať na nos všetko čo sa medzi ním a Soalrou deje a neprestalo ho fascinovať to ako veľmi dôležitý je pre Zayda jeho sexuálny život. Chúďa jeho manželka, keď ju raz chytí už ju nikdy nevypustí z postele.
Zasmial sa nad vlastnými myšlienkami a prinútil sa na to radšej nemyslieť.

"Čo keby si zajtra prišiel k otcovi na večeru. Už ste u nás dlho neboli. Samozrejem že musí prísť aj Solara." Navrhol mu Zayd keď zatvárali, krásne a očistené kone do stajne.
"No to by bolo fajn." Odpovedal mu Enzo a zložil si z hlavy kapucňu. Cítil na brade kúsky ľadu a uši mal ako z kameňa, dnes k ním počasie nebolo priazdnivé. Dúfal že sa čoskoro namočí do horúcej vane a nechá si odmrznúť všetky zľadovatelé končatiny.
"Tak teda dohodnuté, čakáme vás, v obvyklú hodinu." Zayd na neho žmurkol a vybral sa opačným smerom ako Enzo.
"Samozrejme." Zavolal za ním. Chvíľu sa pozeral na jeho chrbát dokým nezmizol v začínajúcej fujavici.
Potom sa otočil smerom ku dverám vedúcim do hradu. Prešiel si rukou po plášti, aby z neho striasol kúsky snehu a keď zahol do chodby pár krát zadupal nohami aby z čižiem dostal čo najviac primrznutého snehu.
Keď videl čo sa deje za oknami bol skutočne rád, že už nemusí byť von.

Prechádzal cez chodby ku svojej izbe, keď počul k nemu sa rýchlo blížiace kroky.
"Pás Enzo." Zavolal za ním hlas mladého chlapca. Enzo sa k nemu otočil a nadvihol obočie.
"Čo?" pýtal sa. To bolo prvý krát čo ho niekto tu, tak formálne oslovil.
"Prepáčte ale zháňa vás Pani Solara." Enzo sa zamračil, nezdalo sa mu to. Dohodli sa že sa stretnú u neho.
"Prečo?"
"Neviem pane len viem že je to naliehavé." Povedal mladík a vykročil do jednej z bočných chodieb.
Enzo len dúfal že sa nestalo nič vážne.
"Poďte." Pobádal ho chlapec. Nakoniec sa zastavil pred jednými dverami, v ktorých Enzo nikdy pred tým nebol a naznačil mu aby šiel dnu.
Enzo pomaly prešiel cez rám a len čo bol dostatočne hlboko v miestnosti sa dvere za ním prudko zatvorili.
V momente keď si uvedomil kde je pousmial sa. Toto bude ešte veľmi zaujímavé. Pomyslel si.

Miestnosť bola prázdna, nebol tam ani jeden kus nábytku len jeden veľký vyhasnutý krb na strane miestnosti, bola tam taká zima, že Enzo mohol vidieť ako vydychuje, Pri krbe stál opretý Marcus. Plece mal v obväze ruku pripútanú k telu aby s ňou nemohol pohnúť a zranenie sa mu dobre zahojilo.
"Ako psíček, vedel som že prídeš na zavolanie." Povedal pobavene keď uvidel Enza. ten uvažoval nad tým, že sa otočí a odíde, ale nemohol bol až príliš zvedavý na to, prečo ho sem Marcus zavolal.
"Zvedavosť." Odpovedal mu a pootočil sa smerom a neho.
"No jasne nazvime si to ako chceš." Povedal Marcus a postavil sa na rovné nohy.
"Či mi privodilo tak veľkú česť?" Bože už len pohľad na neho ho rozčuľoval. Nechápal ako niekto taký ako Solara sa narodil niečomu takémuto. Zdá sa že všetky vlastnosti zdedila po svojej mame.
"To že som ťa podcenil."
"To nie si prvý ani posledný."
"Drzosť."
"Úprimnosť." Enzo videl, ako ho svojim správaním rozčuľuje snáď ešte viac. Ak by na jeho mieste stála Solara pravdepodobne by už Marcus dávno vybuchol. Popravde ho prekvapovalo, že sa tak ešte nestalo.
"Nie veľa ľudí sa odváži mi odporovať a ešte menej ma napadnúť. Zvládol si oboje vo veľmi krátkom čase."
"To beriem ako poklonu."
"Už chápem prečo sa Solare tak páčiš!"
"Skutočne?"
"Áno si rovnako drzí ako ona."
"A to ste ešte nič nevidel." Marcus sa usmial.
"Zaujímalo by ma, kto ti dal toľko odvahy chlapče. Assasíni?"
"Skôr životné skúsenosti."
"Tých musíš v tvojom veku mať veľa."
"Viac než si myslíte." Poznamenal Enzo a skúmavo si ho prezrel. "Čo chceš? Porozprávať sa?"
"Nie, ale keď sa mi niekto postaví rád sa o ňom dozviem viac."
"Na zverovanie sa už je neskoro nemyslíš?"
"Stačí mi sa s tebou rozprávať to veľa o človeku prezradí."
"Skutočne?"
"Stačilo mi to na to, aby som zistil že si rovnaký ako to nešťastie, ktoré ma postihlo."
"Pekné slová pre dcéru." Marcus pri poslednom slove spozornel. "Čo to vypovedá o tebe."
"Zaujímalo by ma čo na nej vidíš."
"Mňa by zaujímalo prečo sa človek na tvojej pozícií chová ako úplný hlupák."
"Čože?" Urobil krok k nemu, Enza ani nepohlo.
"Veľmi dobre vieš ako okolo vníma teba a ako Solaru. Je mi ľúto že ti to vravím ako prvý ale kopeš si vlastný hrob."
"Vyhrážaš sa?"
"Skôr sa snažím pomôcť."
"Tým že sa vyhrážaš?"
"Tým že sa ti aspoň trochu snažím otvoriť, oči ale očividne to nezaberá."
"Do toho hrobu my chceš pomôcť ty."
"Nie, na čo si špiniť ruky."
"Solara?"
"Myslím si, že si dostatočne múdry na to aby si videl, že nepotrebuješ cudziu pomoc. Tvoje posledné činy tomu nasvedčujú." Marcusovi sa napla sánka."A teraz ak dovolíš. Odídem."
"Nezažil som, že by sa niekto správal ako ty!"
Enzo z rukou na kľučke sa na neho pozrel a usmial sa. "Skutočne, to sme na tom podobne."

Enzo za sebou silne zatvoril dvere a nahnevane vydýchol. Čo to malo byť? O čo tomu chlapovi ide tak to skutočne nepochopí snáď nik! Ani on sám si nerozumie! Tým si bol istý.
Prešiel späť na miesto kde ho ten chlapec zastavil a rýchlo kráčal do svojej izby, dúfal že dokým na nej otvorí dvere tak sa dokáže aspoň trochu upokojiť a spamätať, nechcel by byť na nikoho protivný a neprijemny.

Keď vošiel do svojej izby bolo v nej prijemne teplo. Zhodil zo seba oblečenie a rozprestrel ho po celej izbe, potreboval ho vysušiť.
Nechal si na sebe len spodné nohavice.
Dvere do kúpeľne boli otvorené. Keď do nej vošiel, okolo boli zapálené sviečky, aby sa bolo aspoň niečo vidieť. Na stolčeku pripravené čisté oblečenie a uterák a vo vani bola napustená teplá voda, z ktorej sa ešte parilo.
Usmial sa, veľmi dobre vedel, kto sa o neho dnes takto dobre postaral. Vyzliekol sa. Bolo mu jedno že voda sa jeho premrznutým končatinám zdá vriaca.
V momente keď sa do nej ponoril celý jeho teplom prešiel prijemný pocit. Cítil ako sa mu do prstov na nohách vracia život.
Spokojne si oprel hlavu, ruky oprel tak aby sa neskĺzol dole a zatvoril oči.

Chvíľu tam ležal, možno dokonca zaspal to nevedel. Ale jeho pozornosť upútal tichučký zvuk látky ťahajúcej sa po podlahe. Počul kroky, ktoré ho obchádzajú. Avšak neotvoril oči, vedel kto je to.
Pousmial sa keď na svojom pleci ucítil šteklenie končekov vlasov a potom jej pery na líci.
"Dnes si prišiel neskoro." Zašepkala. Objala ho rukami okolo krku.
"Ta víchrica nás spomalila." Povedal jej. Nemal v úmysle jej povedať, že Marcus si ho zavolal na kus reči.
"Hm." Povedala a prešla mu dlaňami silnejšie po krku pri čom mu prstami prechádzala cez svaly.
Chytil jej jednu ruku a pritiahol si ju na stranu vane tak aby na ňu videl. Solara si sadla na okraj a usmiala sa na neho.
Mala rozpustené vlasy a na sebe len ľahký hodvábny župan. "Pridáš sa?" Opýtal sa jej. Solara sa pozrela na malý moment na neho a potom na vaňu. Videl, že bojuje s pocitom utiecť.
Od toho krátkeho, krásneho momentu v jej šatníku spolu nespali, ale aj napriek tomu videl, že sa jej chovanie zmenilo. Prestávala sa ho báť, čo ho tešilo.
"Ale musíš sa posunúť." Enzo bol prekvapený jej odpoveďou, čakal že odíde a nechá ho tam samého. Na jeho prekvapenie sa tak nestalo.
Prešla ku stoličke a otočila sa mu bokom. Vlasy si prehodila na chrbát a potom nechala aby z nej župan potichu padol na zem. Pod ním samozrejme nemala nič. To bolo prvý krát čo ju tak videl a nedalo sa povedať že by to s ním nič nerobilo.
Pozrela sa na Enza cez plece, ktorý si v ten moment uvedomil, že v ruke zviera okraj vane tak silno, že ho z toho boleli končeky prstov.
Prešla pomaly k nemu pričom mu dala možnosť obdivovať to ako dokonale vyzerá, jej telo. a sadla si do vane tak že sa oprela chrbtom o neho. Enzo ju objal rukami a položil si tvár na jej vlasy a zatvoril oči. Solara položila svoje ruky na jeho a oprela si o neho hlavu. Silno bojoval s tým aby svoje ruky neposunul nižšie.
"Čo po tebe chcel otec?"
"Och musíš ho sem ťahať? Teraz?" Počul ako sa Solara zasmiala. V ten moment mu bolo jedno odkiaľ to vie, bolo mu jedno čo si myslí. Náhá leží v jeho náručí, všetko ostatné mimo to bolo v ten daný moment nepodstatné!
"Nie." Solara mykla plecom. Ležali tam tak spolu, až dokým voda úplne nevychladla. Nehovorili, ani sa nehýbali. Len si užívali vzájomnú prítomnosť, radosť potešenie z toho okamžiku nerušenej pohody.
Enzo si nedokázal spomenúť na moment, kedy bola tak šťastný, tak spokojný a uvoľnený, ako v ten moment, tam s ňou.
Nepremýšľal, ani nespomínal len cítil to ako dýcha.

Keď bola voda tak studená, že sa to v nej už nedalo vydržať. Skoro naraz sa posadili a Solara vyšla z vane ako prvá a zamierila k uterákom.
Ezo vyliezol z vane hneď za ňou.
Natiahla k nemu ruku a jeden mu podala.
Ona sama sa mu otočila chrbtom a prehodila si vlasy na stranu aby si ich osušila.
V tom Enzo zbadal jej chrbát. Aj v slabom svetle sviečok, ktoré ešte vydržali videl čo na ňom má a keď to videl zabolelo ho srdce.
Jazvy boli dlhé, tenké ale hrubé. Veľmi dobre vedel, od čoho sú a len jednoduchá predstava toho, že jej niekto mohol tak ubližovať v ňom vzbudzovala nesmiernu zlosť.
Neuvedomil si, že k nej natiahol ruku, aby sa jednej z nich dotkol.
Solara pri jeho dotyku zamrzla, počul ako zatajila dych. Po chvíli otočila hlavu do strany, tak že mohol vidieť časť jej tváre.
"Spomienky." Povedala potichu a pozrela sa na zem. Slova útechy mu nenapadli, čo sa dá na niečo takéto povedať? Nie je nič čím by to mohol vymazať. Takto jej to ostane naveky, bude jej to pripomínať čo sa jej stalo.
"Ale teraz si tu." Povedal jej a otočil si ju tvárou k sebe. Vzal jej uterák z ruky a prehodil jej ho cez plecia, aby jej nebola zima.
Trochu sa k nej sklonil aby ju prinútil sa mňu pozrieť do očí. Solara prekrútila očami a usmiala sa. Síce chabo, ale úsmev tam bol.
"Ide sa do postele!" Zahlásil Enzo a než sa stihla brániť chytil ju a vyhodil si ju na ruky ako nevestu.
"Hej!" Zvolala a chytila sa ho okolo krku ako kliešť.

Enzo s ňou prešiel ku posteli a opatrne ju položil na madrac.
Za čas kedy prešiel na svoju časť na seba Solara stihla obliecť košeľu ktorú mala schovanú pod vankúšom.
Enzo vkĺzol pod kožušiny a pozrel sa na tmavý strop. Vydýchol. Jeho telo ako by zapadlo do postele.
"Unavený?" Opýtala sa hol Solara a pohladila mu ruku. Enzo len prikývol.
Pozoroval Solaru ako sa postavila, prešla celú miestnoť a až na jednu zhasla všetky sviečky a zatiahla závesy.
Potom sa vrátila na svoje miesto. Pritúlila sa k Enzovi a položila si hlavu na jeho plece.
"Už je to preč." Povedal potichu Enzo a poriadne si ju k sebe pritiahol. Solara sa zhlboka nadýchla.
"Len v rámci možností."


Ráno ich oboch naraz prebudilo silné búchanie na dvere.
"Enzo! Hej Enzo!" Bol to Zaydov hlas. Tým búchaním by prebudil aj mŕtveho. Enzo a Solara sa na seba rozospato pozreli a obaja naraz si vzdychli.
"Bože." Vzdychol si a vyliezol z postele do chladného vzduchu. Vzal si na seba rýchlo župan. Polonahý mu dvere otvárať nechcel.
Počul ako Solara roztiahla jeden záves a ako prešla do miestnosti s vaňou.
To bolo pre Enza znamenie, že môže otvoriť dvere.
"Prosím, nech je niekto mŕtvy." Zašomral si sám pre seba a otvoril dvere v momente, kedy na ne Zayd vybuchával ďalší sonet.
"Horí? Zbláznil si sa?" Ani poriadne nedokázal zaostriť. "Dúfam že horí." Pridal otrávene.
"No…" Zayd sa pozrel za Ezovo plece a potom sa nervózne otočil. "Nevieš náhodou kde je Solara?" Opýtal sa ho naliehavým tónom.
"Čože?"
"Neviem, u seba v izbe nie je a tak ma napadlo že…"
"Čo je Zayd." Ozval sa zozadu Solarin hlas. Zayd sa najprv prekvapene pozrel na Enza, ten len nadvihol jedno obočie a potom prevrátil oči odsunul dvere aby Zayd mohol vojsť.
Zayd prešiel okolo neho.
Enzo za ním zatvoril dvere a pozrel sa na Solaru. Stála pri dverách do kúpelne mala na sebe župan zo včera a nikto by nepovedal že sa práve zobudilo, lebo vyzerala úplne dokonale.
"Ty…" Zayd sa pozrel zmätene na Enza. "Ty klamár jeden!" Oboril sa na neho. Enzo zas vyvrátil oči nahor.
"Prišiel si sem zháňať klebety, alebo niečo potrebuješ?" Opýtala sa ho Solara a pri tom sa pobavene pozrela na Enza.
"Ide o…" Nadýchol sa. "O otca."
"Čo sa stalo?"
"Dnes v noci, nie je mu dobre. Možno by bolo dobré, ak by si za ním šla."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Beatricia Beatricia | Web | 29. července 2015 v 20:43 | Reagovat

Už jsem měla vážné obavy, že Marcus Enzovi ublíží. Ale dobře to dopadlo... ve vaně se Solarou. ☼☼☼

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama