27. Kapitola

11. srpna 2015 v 9:28 | Kelly145 |  Nesmrteľný

27. Kapitola








Kráčali spoločne do Solarinej izby ani jeden z nich neprehovoril. Ale zdalo sa že obaja mysleli na jednu a tú istú vec.
Enzo videl zomrieť veľa ľudí a popravde veľké množstvo z nich zomrelo jeho vlastnou rukou, ale toto bolo niečim, nechcel použiť slovo výnimočné, ale zvláštne.
Mal zvláštny pocit že sa to nemalo stať, nevedel vysvetliť prečo sa tak cítil, ale bolo mu tak zvláštne ako ešte nikdy a zdalo sa že Solara to cítila rovnako, nemusela ani nič povedať, proste to na nej videl v jasných farbách.
Vzdychol si keď prišli na chodbu. ktorá viedla k nej.
"Solara!" Zvolal na ňu Zayd, ktorý zdá sa utekal za nimi.
"Hm?" Len sa na neho otočila, ani neotvorila ústa aby mu odpovedala. Zayd na moment zastal, aby sa mohol nadýchnuť a pozrel sa na Enza.
"Otec chce aby ste šli dnes k nám." Povedal a pozrel sa opäť na Solaru.
"Neviem." Odpovedala Solara neisto a túžobne sa pozrela na dvere svojej izby. Zdalo sa, že by sa najradšej zabalila do perín a stala tam, najlepšie tak sto rokov.
Zayd neodpovedal. "Ale aj tak mu potrebujem dať tie mapy." Solara pokrútila hlavou a pozrela sa na Enza. "Doniesol by si ich, sú v prvom šuflíku v mojom stole." Poprosila ho.
Enzo samozrejme prikývol a ani ho nezaujímalo, prečo si pre ne Solara tých pár metrov nemôže zájsť sama.
"Počkáme ťa dole." Povedala a prešla ku Zaydovi. Enzo sa za nimi raz obzrel a vedel že Solara sa pýta na Adesa no už nevedel čo.
Nevenoval tomu ale pozornosť.

Vošiel do izby, prezrel si ju rýchlo pohľadom a v momente keď zbadal stolík prešiel k nemu.
Bol tam len jeden rad šuflíkov, tak že rozhodovanie mal ľahké.
Mapy, ktoré Solara chcela a ktoré urobili spoločne na ich obhliadkach- znázorňovali skupinky vojakov Gardy, boli hneď na vrchu a tak po nich siahol rukou.
Druhou chcel zatvoriť šuflík no prerušil ho dutý zvuk, nejakého predmetu ktorý dopadol na podlahu.
Všimol si že okrem toho čo mal obrať, vzal aj nejaké papiere, ktoré boli už položené v šuflíku a medzi nimi bol ako dlaň veľký oválny pred.
Zo záujmom položil veci na stôl a natiahol sa dole k zemi aby tú malú krabičku vzal do ruky.
Bola drevená, ale na povrchu potiahnutá tmavo modrou zamatovou látkou. Na vrchu boli kovové kruhy s malými odstupmi ktoré sa postupne zmenšovali až ku rovnako tmavému modrému kameni v samom strede.
Aj keď vedel, že nemá opatrne krabičku otvoril.
Von vnútri bol namaľovaný portrét a aj keď nebol veľký, jasne mohol vidieť kto na ňom je.
Keď mu všetci tvrdili, že Solara sa na svoju matku podobá, myslel si že trochu preháňajú. Každé dieťa sa predsa podobá na svojich rodičov, ale toto, bolo skutočne niečo výnimočné.
Žena na obrázku mala tak biele vlasy ako Solara. Rozpustené a siahali jej niekde mimo portrétiku. Ruky myla zložené v lone na sebe tmavo modré šaty, ktoré mali farbu ako jej oči, ktoré z obrázku svietili.
Aj keď sa dali nájsť malé rozdiely, ak by tie dve videl vedľa seba, asi by uvažoval či nemá halucinácie.
Jej výraz bol pokojný, s úsmevom na perách a aj tak si nemohol pomôcť, niečo sa odohrávalo za jej pokojným pohľadom.
Ten poznal, na Solare ho videl takmer denne. Na moment mu prišlo ľúto, že túto ženu nemôže poznať. Musela byť výnimočná, rovnako ako jej dcéra.

Po tom ako si portrét prezrel obrátil pohľad na druhú stranu vieka. Na ktorom bolo napísané: Naveky ťa budem milovať, malým elegantným písmom, zdalo sa ako by to tam vpísala ona sama.

Otočil sa smerom k oknu pripravený dať portét tam kde ho našiel. No ako zmenil uhol dopadajúceho svetla na okraje krabičky uvidel, že okraj vieka je odchýlený.
Piložil portrét na stôl a zvedavo si prezrel vieko z niekoľkých uhlov. Nedalo mu to, jemne prstami ťukol do stredu dreva. Očakávaný dutý zvuk sa ale nedostavil. Enzo sa prudko nadýchol a pozrel sa von oknom. Nechcel nájsť niečo čo nie je určené jeho očiam, ale na to je jeho povaha až príliš zvedavá.
Modlil sa niekde v kútiku duše, aby keď zatlačí na okraj sa nič nestalo, no ani teraz nemal šťastie.
Spodok vieka sa ľahko nadvihol na jednej strane, tak že ho mohol zobrať medzi prsty a pozrieť sa čo je pod ním.
Nadvihol obočie keď zbadal že tam nič nie je. Vydýchol si a na malý moment sa mu uľavilo. Až do momentu kedy sa nepozrel na oválne drievko s nápisom na jednej strane, ktorý držal v rukách. Jeho hruď silno zovrelo.



Enzo kráčal ako omráčený, kúsok za Solarou a Zaydom. Hruď mu každým krokom stláčalo viac a viac a motýle ktoré mu lietali v žalúdku boli v skutku neznesiteľné.
V hlave sa mu odohrával príbeh, vytvárala sa postupnosť a ako si mu všetky dieliky začali do seba pomaly ale isto zapadať.
"Enzo si v poriadku?" Opýtala sa ho ustarostene Solara, ktorá zastala a otočila sa na neho.
"Áno." Odpovedal jej a snažil sa to slovo zo seba vydať nenútene a pokojne. Nebol si ale istý že sa mu to podarilo.
"Určite?"
"Áno." Povedal a vydýchol. "Len premýšľam." Chytil ju za ruku a urobili naraz krok dopredu.
"Bol to zvláštny deň." Povedala Solara.
"Áno."
"Určite ti nič nie je?"
"Nič, neboj sa." Pozrel sa na ňu a pokúsil sa o niečo ako úsmev. Ani o tom si nebol istý že ju presvedčí, no na šťastie sa ďalej nevypytovala.

Spoločne vošli cez prvú bránu na Adesovom dome. Enzo nechal Solaru vojsť prvú. Teplo v dome bolo prijemne. Hneď mu do nosa udrela vôňa byliniek a niečoho veľmi dobrého čo voňalo z kuchyne.
"Ahojte!" Do miestnosti vbehla Issa, ani ona zdá sa nemala dnes najlepší deň v jej živote. " Ako ti je?" Opýtala sa Solary a položila jej ruku na plece.
"Dobre." Odpovedala jej a usmiala sa.
"Poď nám pomôcť." Vyzvala Solaru a ťahala ju smerom ku kuchyni, Solara šla a nekládla žiaden odpor.
"Divný deň." Vzdychol si Zayd a obzrel sa okolo. "Idem nájsť svoju ženu." Povedal a usmial sa na Enza.
"Ades bude hore?" Opýtal sa Enzo.
"Áno, dole nik nie je." Zayd sa naklonil do jedálne. "V pracovni pravdepodobne."
"Dobre, idem mu to odniesť." Enzo vztýčil do vzduchu mapy, ktoré celý čas držal v ruke. Zayd len prikývol a už ho nebolo.
Enzo sa zo zvyku rozhliadol okolo či je sám a potom rýchlo vybehol hore po schodoch.

Do pracovne trafil na prvý pokus. Zaklopal na dvere a keď sa ozval Adesov hlas vstúpil.
"Enzo." Oslovil ho Ades, ktorý sedel za svojim stolom a pred sebou mal položené nejaké papiere.
V momente keď Enzo za sebou zatvoril dvere sa Ades pomaly postavil zo stoličky, obišiel stôl a prešiel do stredu miestnosti ku kozubu.
Enzo nepovedal ani slovo, všetky mu narážali na veľkú kamennú guľu ktorá sa mu vytvorila v hrdle a nedovolila mu z hrdla vypustiť ani jednu hlásku.
Len položil papiere na malý konferečný stolík a pozrel sa na Adesa.

Ten najprv venoval pozornosť mapám, ale keď si všimol, že Enzo z neho nespúšťa pohľad, doslova na neho zízal, zamračil sa a starostlivo sa opýtal: "Deje sa niečo?"
Enzovi krútili koliečka v hlave ako o dušu. Na malý moment zauvažoval či nemá klamať, ale nakoniec sa rozhodol, že najlepšie bude sa o tom čo má v mysli s niekým porozprávať a na to nie je lepšej osoby ako Ades.

Nadýchol sa a pozrel sa do ohňa. "Enzo?" Adesov hlas znel, trochu nervózne.
"Etste reas sone." Povedal potichu Enzo.
"Pravda víde najavo." Preložil Ades.
"Áno." Enzo snáď ani nedýchal. "Pravda víde najavo." Zopakoval. Uvedomoval si že musí vyzerať pravdepodobne ako nepríčetný. Videl, že Adesa jeho správanie vyviedlo z miery.
"Prečo to hovoríš?" Opýtal sa nakoniec a prerušil ticho.
"Neboli to posledné slova toho, čo sa ešte teraz húpa na lane v strede námestia?" Ades sa na neho zamyslene pozrel.
"Pravdepodobne áno, ja som to presne nevidel." Povedal Ades prešiel okolo a sadol si do jedného s kresiel.
"Opakoval to pravdepodobne stále dokola a pozeral sa pritom na Marcusa." Enzo prešiel, tak aby na Adesa videl no nesadol si.
"Kto vie aká pravda má víjsť najavo."
"No Marcus narobil veľa zla o ktorom sa nevie Enzo, to nie je tajomstvom."
"Áno, to máš asi pravdu." Na moment sklonil pohľad a rýchlo si ešte raz premyslel, či skutočne chce urobiť to čo sa chystá urobiť, stále mu to vyšlo ako najlepšie riešenie.
"Ale neviem prečo." Siahol rukou do vrecka, čím Adesa očividne znervóznel. "Alemám pocit." Zovrel tan malý predmet medzi prstami. "Že to má spojenie s týmto." Medzi ukazovákom a palcom držal malý kovový predmet, prsteň. Z bieleho zlata, v strede zo smaragdom na ktorom bola pečať.
Keď Ades videl ten prsteň rýchlo vdýchol vzduch do pľúc. Zdalo sa ako by na pár sekúnd medzi nimi zastal čas a tým sa Enzovi potvrdilo, že spravil dobre, keď za ním šiel.
Po tom ako sa Ades zas vrátil k sebe sa zatvoril ako by nevedel o čo ide. No tých pár sekúnd nezatají a to dobre vedel.
"Zvláštne." Povedal prešiel okolo kresla a sadol si oproti Adesovi, pri čom prsteň pevne držal v dlani.
"Našiel som ho náhodou, dnes." Povedal. "Asi by sa to nestalo kebyže mi portrét Solarinej matky nepadne na zem, vieko pod ktorým to bolo ukryté sa vychýlilo a ja som príliš zvedavý a až príliš dlho v tejto profesií aby som si to nevšimol." Pozrel sa na Adesa.
"Tak." Naklonil sa dozadu a oprel sa pohodlne o operadlo, preložil si nohu cez nohu a veľavýznamne sa pozrel na Adesa.
"Tak?"
"Môžeš mi povedať čo tento prsteň robí v portréte Solarinej matky? A nehovor že nič nevieš, túto hru hrať nebudeme! Nemám záujem sa na to ísť pýtať ani Marcusa ani Solary tak že, prišiel som za tebou, pretože…" Otvoril dlane smerom k nemu a mykol plecami. "Proste si myslím, že by sme mohli hrať chvíľku fér." Prísne sa mu zahľadel do očí a nadýchol sa.
"Tak že si zahráme na pravdu." Enzo sa naklonil dopredu a položil ten prsteň pred Adesa tak, že ak by sa náhodou pokúsil ho uchmatnúť on by sa k nemu dostal prvý.
"A áno, ak ťa to zaujíma viem koho je to pečať."

Po tejto vete nastalo dlhé ticho. Ades sa pozeral na prsteň a potom na Enza, zas na prsteň a zas na Enza.
"Viem že vieš koho pečať tu je inak by si tu nesedel." Povedal chladne a pozrel sa na Enza. V ten moment videl, že všetka sranda je preč. V istom zmysle to Enza upokojilo a potešilo. Nerád by sa tu s ním naťahoval.
Ades sa nadýchol a prešiel si rukou po tvári. Enzo trpezlivo čakal.
"Keď som bol mladší, cvičil som jedného veľmi nadaného mladého muža, vtedy ešte Assasíni neboli tak izolovaný, veľa významných rodín si ich najímalo aby cvičili ich synov občas aj dcéry v boji a všetkých zručnostiach, ktoré Assasíni majú.
Mal som to šťastie že sa mi do opatery dostal jeden z najtalentovanejších ľudí, akých som v mojom živote poznal. Bol veľmi inteligentný, niekedy až nebezpečne. Vedel odhadnúť veci pred tým než sa stali, jeho bojové schopnosti boli…" Ades sa pousmial. "Úžasné! Málo kedy sa vidí taký dar ako mal on." Ades sa nadýchol. "Jeho meno bolo Lusay Thyreen." Ostalo ticho. Enzo to meno poznal a keď bolo vyslovené nahlas, tak mu hruď a celé vnútro zas silno zovrelo.
"Lusay bol najmladším z troch synov nášho posledného Šialeného kráľa a podľa môjho názoru jediný kto túto zem mohol ako tak spasiť.
Mal v sebe prirodzenú vodcovskú silu, nie ako jeho dvaja bratia a už vôbec sa nepodobal na svojho otca." Ades si vzdychol. "V momente kedy bol prevrat na dosah, sme sa pokúsili dostať ho na trón, no ako môžeš jasne vidieť náš pokus dopadol neúspechom. Neboli sme jediný ktorý mali plán s touto zemou dúfajúc že s ňou niečo spravia, že ju vyvedú z bahna, ale namiesto toho sme padli toho sme spadli dl tak hlbokých sračiek, že pochybujem, že sa z nich niekedy tato zem dostane." Ades sa nahnevane otočil na bok a trvalo mu pár nádychov dokým zas niečo povedal.
"Lusay veľmi skoro prišiel na to, že jeho cesta pravdepodobne neskončí veľmi dobre. Ako som povedal vždy vedel predvídať, vždy a tak sa snažil zachrániť čo sa dalo a hlavne sa snažil zachrániť jednu ženu.
Spoznal ju keď boli obaja veľmi mladý, ak by sa nestalo to čo sa stalo, tak by tvorili dokonalý pár. Ona bola z veľmi bohatého rodu, s množstvom peňazí a posledná ktorá ešte žila. Jej meno si domyslíš." Eove. Napadlo Enzovi.
"O ich náklonnosti nevedelo veľa ľudí, čo ju pravdepodobne zachránilo od toho najhoršieho. Aby jej pomohol a zbavil ju všetkých podozrení a spojení s ním tak sa Eove vydala za muža ktorý bol Lusayovým najlepším priateľom a zároveň rivalom na život a na smrť. Bol vždy kúsok za ním, malinký kúsok a predsa to znamenalo takú vzdialenosť, aj jeho meno pravdepodobne vieš."
"Marcus." Povedal Enzo po malej chvíli ticha.
"Presne tak." Povedal Ades. "Marcus." Nadýchol sa. "V tej dobe bol ešte ako tak normálny. Túto ponuku samozrejme prijal, pretože to by nebol on! Získal predsa niečo čo bolo Lusayovi najcennejšie a musím povedať, že som toho názoru že Eove potajomky miloval. Nikdy sa k tomu nepriznal, ani pred tým ani po tom ako sa vzali.
Odviedol ju preč z celého centra diania a tým jej zachránil život. O niekoľko mesiacov na to sa Lusay spolu s jeho bratmi a otcom húpali na lane z hradu v hlavnom meste odsúdený za zradu krajiny a jej novej hlavy- nášho milovaného Guvernéra." Ades sa naklonil dopredu k Enzovi. Oprel si ruky o kolená a pozrel sa na neho.
"Ten prsteň je jeden z troch ktorý kráľ nechal urobiť svojim synom. Eove ho má pretože jej ho dal. Ostatné boli zničené, samozrejme oficálne bol zničený aj tento tu. Osoba ktorá ho vlastní by totiž to skončila upálená skoršie ako by si si to stihol uvedomiť." Pozrel sa na prsteň a potom zas na Enza.
"Eove žila s Marcusom tu, ich vzťah sa nedá nazvať ideálnym. Ona ho nikdy nemala rada, bola mu vďačná, tým čo spravil jej zachránil život, ale že by sa hovorilo o láske to určite nie.
Navyše Marcus sa rokmi a mocou ktorú postupne získal na opačnej strane frontu veľmi zmenil aj voči nej. Po jej smrti sa to zhoršilo do podoby akú môžeš vidieť teraz, ani to že sa mu narodil syn tomu nepomohlo." Ades sa hlboka nadýchol a pozrel sa Enzovi do očí.
"A teraz otázka na ktorú chceš určite poznať odpoveď." Pozrel sa na prsteň a Enzo takmer nedýchal, jeho srdce bilo ako o dušu až tak že ho mohol počuť vo svojich ušiach. "Nie Enzo." Nadýchol sa Ades. "Nie je možné, že by Solara bola Marcusová dcéra." Po tých slovách ostalo v miestnosti ticho.
Dokonca sa zdalo, že ani ten plameň neblkoce. Na moment sa zastavil čas a Enzo nevedel znovu nabehnúť svoj mozog, srdce ani pľúca. Ostal sa pozerať na Adesa, ako na zjavenie z nebies a neveril slovám, ktoré počul.
"A ak by som to nevedel z istotou od Eove, tak by som to mohol povedať len tým že ju pozorujem. Aj keď mnohé zdedila po svojej matke, výzor nevynímajúc jej povaha Enz… Aj keď utlačená rokmi Marcusovým vplyvom, je tam. Vidím v nej Lusaya pri každom jednom jej výraze či korku, alebo slove, je to tak nápadne až je to desivé, ak by bola mužom, tak je to jeho kópia ako vyšitá." Enzo ešte stále nedokázal dýchať, pozeral sa na Adesa a na prsteň.
To veľa vecí vysvetľuje. Pomyslel si na moment.
"Bože." Bol schopný povedať len to. Zakryl si pery rukou a… a nevedel čo ďalej.

"Enzo!"Oslovil ho dôrazne Ades. "To čo som ti tu povedal, nesmieš nikomu prezradiť! Nikomu!"
"Prečo?" Opýtal sa ešte pred tým než si tú otázku stihol premyslieť. Až potom mu napadlo. "Ona to nevie?" Neveril tomu, že by jej niečo také zatajili, ale očividne to tak bolo. Adesov výraz hovoril viac ako jasne.
"To nemyslíš vážne!" Nahneval sa, utajiť niečo takéto je predsa! Však! Oni jej celý život klamú?! Ako si to dovoľuje!
"Enzo!" Oslovil ho prísne Ades."Uvažuj!" Namieril na neho prst. "Prečo umrela Solarina matka."
"Zabila sa." Povedal chladne.
"Áno a prečo?" A v ten moment mu to doplo a prebehol mu mráz po celom tele.
"Pretože Marcus si našiel inú." Povedal šeptom.
"Na zlomené srdce, áno." Ades sa na Enza veľavýznamne pozrel. "Ale niečo som ti pred chvíľou povedal…"
"Že Eove Marcusa nemilovala…"
"Tak že to že si našiel inú ženu ju nemohlo tak zraniť… Presne."
"Tak že." Enzo sa predklonil a zašepkal. "Nechceš mi tým naznačiť že ten parchant más tým niečo spoločné." Ades neodpovedal hneď.
"Enzo ja neviem. Neviem…" Vzdychol si. "Neviem či by bol Marcus schopný ju zabiť, či nie. Neviem či sa k nej dostal niekto iný kto si želal jej smrť. Neviem, možno to skutočne urobila sama, aj keď odpoveď na to prečo nepoznám.
Čo viem je, že Solara sa to nesmie dozvedieť. Pretože aj kebyže Marcus v smrti Eove prsty nemá, Solaru berie ako svojho jediného reálneho konkurenta,je posadnutý tým sa dostať na trón, ako keby chcel dokázať Lusayovi že dokáže niečo čo on nikdy nedokázal, občas mi to tak pripadá.
Každopádne toto by mu nahralo do kariet, viem že ju nechce živú a že hľadá možnosť ako ju z tohto sveta zniesť, alebo ju aspoň odpratať z cesty a takto niečo by mu na to dalo dokonca oficálny dôvod pretože pre mnohých je kráľovská rodina zhmotnenie pekla na zemi." Nadvihol obočie. "Ale na druhej strane až príliš dobre vie, že v krajine ostalo veľmi veľa tých ktorý podporovali Lusaya ak by sa dozvedeli o tom, že ma dediča, čím Solara je neváhali by a postavili by sa na jej stranu a s podporou ktorú tu má…"
"Myslíš si, že by to dokázala."
"Nemyslím Enzo ja to viem, poznám ju. Dokázala by to, aj keď o tom všetkom čo má v sebe ešte nevie a nie len že by to dokázala. Dovoľujem si tvrdiť že je to jediná nádej ktorú táto zem ešte má, pretože ak by na to miesto prišiel Marcus bolo by to ako padnúť do veľmi hlbokého blata."
"A zamyslel si sa niekedy nad tým či to ona sama chce?" Ades sa na Enza pozorne zahľadel.
"Áno, je jej voľba čo spravý Enzo. Vždy som sa ju len snažil nasmerovať správnym smerom, aj preto o tom ešte nevie." Enzo sa nespokojne zahemžil na mieste.

"Enzo!" Oslovil ho Ades pomalej chvíli ticha. "Je tvojou úlohou ju ochrániť, nech sa stane čokoľvek ver mi že to bude potrebovať."
"Robil by som to aj bez toho čo si mi teraz povedal."
"Ja viem a som rád že niekto taký je po jej boku."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 carolinnestyle carolinnestyle | Web | 11. srpna 2015 v 14:02 | Reagovat

Wow! Miluju tvoje povídky!:) A tahle je fakt super!:)
Jsem ráda, že jsem na tvůj blog narazila, jsem tady teprve chvilku a už jsem musela přečíst všechny povídky:)
Měj se hezky a užívej prázdniny!:)
btw.: Máš fakt super blog!:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama