29. Kapitola časť. 1

12. září 2015 v 9:10 | Kelly145 |  Nesmrteľný

29. Kapitola


V izbe bolo vidno prvé lúče červeného východu slnka, všetko bolo pokojné a tiché všetci obyvatelia ešte spokojne spali.
Enzo si opieral hlavu o ruku, ktorú mal položenú na mäkkom vankúši a pozeral sa na Solaru, ktorá vedľa neho ležala a na tvári mala spokojný úsmev.
Ani jeden z nich nemusel nič povedať, nemuseli si nič vysvetľovať, výraz ktorý mali obaja v očiach hovoril za všetko.
Musel sa priznať že ju nikdy nevidel tak spokojnú a šťastnú ako v to ráno. Nevedel, či je to svetlom v miestnosti, alebo tým že sa jemu zmenil pohľad ale žiarila, doslova.

"Prestaň." Povedala mu a prehodila si cez hlavu perinu.
"Čo?" Opýtal sa zmätene, ale nemohol sa neusmiať.
"Pozerať sa."
"Prečo?"
"Táááák!" Zatiahla Solara a odokryla sa.
"Pozerám, pozerám!" Zavolal chytil ju za ruku a pritiahol si ju k sebe. Zvalila sa na chrbát a Solara skončila ležať na ňom.
Odhrnula si vlasy na jednu stranu aby jej nezavadzali v tvári a založila si ich za ucho. Položila si na neho obe ruky zaprela sa a dala mu pusu, na líce, pery, nos, vlasy uši čelo proste všade.
"Hej hej dosť!" Zastavil ju a snažil sa odtiahnúť. Solara mu chytila ruky položila mu ich kúsok nad hlavu a chytila ho aby sa nepohol. Nerobilo by mu problém sa jej skutočne vzoprieť, ale nechcel.
Nakoniec ho pobozkala zas na pery a on natiahol hlavu za ňou pretože nechcel aby sa ich pery oddelili.
Solara sa zasmiala povolila mu zovretie zápästí a on ju mohol chytiť okolo pása. Prudko sa posadil a Solara okolo neho obtočila nohy.
Na malý moment sa odtiahla, vyzerala dokonale, nemohol si pomôcť.
"Nepozeraj sa ako by si ma chcel zjesť!" Povedala a prikryla mu rukou oči.
"A možno chcem." Protestoval. Solara zvýskla a chcela od neho utiecť, no na to bola príliš pomalá, chytil ju hodil na posteľ a priľahol.
"Ideš niekam?"
"Jaa?" zatiahla. "Niiiieeeee." Obe ruky jej pridržal nad hlavou a nechal ju nech sa zvíja. Síce bola o niečo rýchlejšia ako on, ale predsa bol silnejší tak že namala šancu ich dostať z jeho zovretia.
"Bojuješ ako mucha s orechom." Povedal jej pobavene po chvíľke. Až mu jej bolo ľúto.
"To pretože ti nechcem ublížiť." Odpovedala mu uštipačne.
"No jasne." Bojovne sa na neho pozrela a tak jej dal radšej pusu a zvalil sa zas späť. Prikryl sa perinou, pretože v miestnosti nebolo najteplejšie a posadil sa opierajúc sa o vankúš.
Solara sa na neho chvíľu pozerala. Prešla popred neho po štvornožky a zišla z postele. Tou najelegantnejšou chôdzou pri ktorej sa, nazvime to- snažila zdôrazniť všetky svoje ženské prednosti prešla ku stoličke cez ktorú mala prehodený hodvábny župan.
Prehodila ci cez plece vlasy a pozrela sa von oknom.
Prešla k jednému z nich a pomaly ho otvorila.
Enzo ju celý čas pozoroval, bez slova.

"Čo máme dnes v pláne?" Zavolal za ňou keď zašla do šatníku.
"Pôjdeme za Adesom, po svadbe sa to tak robí vždy."
"A musíme, nemôžeme sa len zatvoriť a tváriť sa že tu nie sme?"
"Kebyže sa to tak dá Enzo." Vzdychla si a ešte niečo zamumlala ale cez steny jej nebolo rozumieť.
"Čo si vravela?" Opýtal sa jej keď vyšla.
"Že sa to patrí, kebyže je to nejaký vzdialený príbuzný tak nemusíme, ale veď vieš, že chlapci mi sú ako rodina."
"Jasné."
"A ty patríš ku mne tak že musíš ísť tiež."Zdôraznila prísne.
"S tým rátam." Usmial sa a znudene sa pozrel na postel. Nechcelo sa mu z nej odísť.


Po niekoľkých minútach ticha sa na dverách ich izby ozvalo klopanie. Enzo si inštinktívne vytiahol perinu ešte vyššie, pretože po včerajšej noci sa neunúval obliecť sa.
"Idem." Povedala Solara a vyšla zo šatníku. Enzo sa rýchlo natiahol pre nohavice, ktoré mal na zemi. "Kto je to?" Opýtala sa Solara stojac pred dverami.
"Kail." Obaja si vymenili zmätené pohľady. Enzo sa rýchlo natiahol do nohavíc zvyšok vecí zakopol pod posteľ.
"Ahoj." Solara otvorila dvere len na kúsok a prestrčila cez ne hlavu.
"Dobre ráno." Kail znel trochu nervózne.
"Potrebuješ niečo?" Opýtala sa Solara a pootvorila dvere trochu viac.
"No ja len." Kail sa pozrel cez jej plece na Enza ktorý prešiel do jeho zorného uhlu. "Emh."
"Chceš ísť ďalej?" Opýtala sa ho milo Solara.
"Nie!" odpovedal rázne. "Zayd ma len veľmi milo poprosil, aby som vám odkázal že sa s vami chce stretnúť za dvadsať minút dole v sále." Solara sa zamračila.
"A to Zaydťa musí posielať ako svojho poslíčka."
"Mal som cestu do knižnice." Kail kývol hlavou. Solara vypustila zvláštny nespokojný zvuk.
"Nenechaj aby s tebou mávali zlatíčko." povedala mu. Kail jej na to neodpovedal. "Ale dobre ďakujeme. Budeme tam."
"Dobre." Kývol hlavou a Enzo videl ako sa pousmial.
Vždy keď sa spolu oni dvaja rozprávali pôsobilo to zvláštne napäto, nie zo Solarinej strany ale z jeho ako keby sa jej bál. Ale Enzo ho ml rád bol to milý chalan ktorý sa ocitol medzi dvoma mlynskými kameňmi.
"Dobre." povedal ešte raz kývol im na pozdrav a už ho nebolo.
Solara za ním zatvorila dvere a potom sa zmätene pozrela na Enza.
"Čo?" Opýtala sa nechápavo a nadvihla jedno obočie. "Prišlo ti to divné?" Opýtala sa a namierila palec smerom na dvere.
"Hej." Enzo prikývol a mykol plecami. "Nevadí. Poď, nech nejdeme v pyžame."
"Prečo ma chce Zayd vidieť teraz a nemohol mi to povedať včera."
"A ja viem, to sa opýtaj jeho." Odvrkol jej Enzo keď si navliekal ruky do košele.
"Myslíš že sa niečo stalo s Adesom!" Povedal vydesene.
"To by ti povedal aby si tam rýchlo letela."
"Ale prečo poslal Kaila?"
"Možno len bol po ruke a mal rovnakú cestu." Solara sa nespokojne pozrela na svoje ruky držiace čiernu košeľu.
"Hádam áno." Zamrvila sa a potom si ju navliekla cez hlavu.








Keď Enzo zbadal Zayda musel sa usmiať. Mal kruhy pod očami, ktoré naberali po okrajoch červenú farbu. Tváril sa unavene a otrávene a zdalo sa že len státie mu robí veľké problémy. Vyzeral presne ako človek ktorý minulú noc oslavoval svadbu svojho brata a asi vôbec nespal.
"Deje sa niečo?" Opýtala sa ustarostene Solara keď ho zbadala. Zmätene sa na ňu pozrel a bolo vidno že mu chvíľku trvá dokým zaostrí.
"Čo by sa malo diať?" Opýtal sa nechápavo a zmätene sa pozrel Enzovím smerom.
"Neviem ja… Kail nás prišiel zavolať." Zaydovi ako by chvíľku trvalo dokým mu dôjdu všetky myšlienky až do mozgu a potom sa vrátia späť.
"Ideme na poradu. Kail bol na ceste vašim smerom napadlo ma že pôjdeme spolu." Solara sa na neho zamračila.
"To má byť až večer."
"Nie je to ráno. Nechápem ktorý vodca má porady skoro ráno, hlavne keď vie že polovička jeho vojakov sa opila noc pred tým pod obraz." Pokrútil nechápavo hlavou a prešiel si dlaňou po unavených očiach.
"Bože to je za trest. Tak či tak sa tam nikdy nič nerieši." Vzdychol si a pozrel sa na Enza. "On nech ide tiež v tom dave sa stratí. Prečo o tom vlastne nevieš?"
"Ja tam robím rodinnú kulisu, nik nepokladá moju prítomnosť za dôležitú."
"Jasné, že ma to nenapadlo." Zayd pokrútil hlavou a zívol si.
"Prečo nejde Ades?"
"Ale prosím ťa starký spí." Zayd mávol rukou a kývol im aby sa pohli.

"Si si istá, že chceš aby som šiel s tebou?" Opýtal sa Enzo potichu a naklonil sa ku Solare.
"Prečo by si nešiel?"
"Nikdy som tam nebol."
"Nie je to tajná porada. Môže tam ísť ktokoľvek z našej komunity."
"Tak prečo tam nik nechodí?"
"Pretože Marcusovi sa radšej ľudia vyhnú ako by na nich mal kričať. Navyše to nie je potrebné. Každá skupinka ktorá sem prišla si zvolila svojho zástupcu v rade, alebo sa spojili do jednej väčšej.
Nie sú tam len vojaci, ale aj tí čo spravujú našu úrodu, zaobstarávajú zásoby alebo oblečenie." Enzo prikývol a vošiel za Solarou do pomerne malej miestnosti. Alebo sa mu len tak zdala, vzhľadom na to koľko tam bolo ľudí.
V strede bol podlhovastý stôl za ktorým bolo niekoľko vysokých stoličiek z masívneho dreva.
Na nich sedelo niekoľko mužov. Niektorý boli starší iný mladší, mali rôznu výšku a dokonca aj farbu pleti. Spoznal medzi nimi len jedného a to Loraza. Veliteľa. Oblečeného v čiernom, tvárou otočený k ďalšiemu mužovi sediaceho po jeho pravici.
Okolo stola bolo zoskupených niekoľko skupiniek. Väčšina okolo stoličiek svojich zástupcov. Mali rôzne typy oblečenia. Vojakov bolo vidieť jasne, brnenie alebo meče zavesené na opaskoch sa nedali prehliadnuť, aj keď Enzo nechápal na čo ich tu potrebujú.
Miesto za vrchom stola bolo neobsadené, bolo jasné komu patrí a na koho čaká. Okolo neho stálo pár zvláštne vyzerajúcich mužov s tak krátko ostrihanými vlasmi, že im bolo vidieť lesklú pokožku lebky.
Pri vstupe Solary sa na ňu veľmi neprijemne pozreli a sledovali až do momentu kedy sa nepostavila do kúta miestnosti kde mala na všetkých perfektný výhľad, ale zároveň bola schovaná, pred väčšinou zrakov.
Pár ľudí si ju našlo a usmialo sa na ňu, Loraz z nej nespustil oči celý čas.

"Každý kto sedí za stolom je tým najvyšším zástupcom. Ľudia ktorý sa starajú o obchod a pestovanie si ich zvolili, väčšina vojakov ktorý tam sedia prišli z väčšou skupinou ľudí, alebo si ich časom nazbierali.
Najväčší počet vojakov má pod sebou Marcus. Ako inak." Vysvetľovala mu. "Potom je ten muž po jeho pravej strane, ten starý s tou divnou kozou briadkou. Vola sa Valard. Jeho najstarší syn je hneď ten čo stojí po jeho pravici. Mal ešte jedného ale pri výprave kde ma…" Nadýchla sa. "Uniesli tak umrel. Potom Loraz a Ades tí sú na tom približne rovnako."
"Nie sú." Protestoval Zayd stojaci vedľa Solary. Enzo sa na neho spýtavo otočil. "Loraz má vojakov, mužov ktorý vedia zaútočiť mečom. Otec si vycvičil celkom kvalitnú skupinku, učil ich všetkých tak ako kedysi učili jeho."
"To je pravda." Vložila sa do toho Solara.
"Ades, okrem toho že je v rade najstarší a dokonca aj otec ho rešpektuje má jednu z najlepšie vycvičených skupín ktoré tu máme."
"Musím si ísť sadnúť." Zamumlal Zayd a ani nečakal či mu na to niečo povedia a vydal sa stredom miestnosti na jednu z prázdnych stoličiek vedľa Loraza. Cestou mu veľa mužov podávalo ruky a s niektorými prehodil pár slov.
"Ostatný čo sú tu, sú na tom priemerne rovnako."
"Koľko vás vlastne je?"
"Vás?" Opýtala sa Solara s nadvihnutým obočím. Enzo privrel oči a opravil sa. "Nás." Solara sa pousmiala a nadýchla sa.
"No pomerne dosť. Čím je situácia v krajine horšia tým nás je viac. Nie sme jediný odboj ktorý tu je, ale sme najväčší a máme najlepšiu organizáciu. Postupne sa k nám pridávajú všetky skupinky hlavne na severe krajiny. Nie je dedina či mesto kde by neboli naši členovia. Niektorý sú na najvyšších miestach v hlavnom meste po pravici Guvernéra, ale získať od nich informácie je ťažké. Garda sa veľmi snaží nám zneprijemnniť život to sa im musí teda uznať.
Neraz sme stratili aj dvesto mužov pretože niekto niekde nebol opatrný a povedal to čo nemal.
Neviem ti povedať presne číslo. Ale viem že len Ades má pod sebou pár stoviek a tí majú rodiny a deti. Problém je len ten že sme roztrpsený. Väčšiu skupinu by si všimli a my musíme zostať nenápadný pokiaľ sa dá."
"Rozumiem. Rovnako ako Assasíni. Ako riešite informácie."
"Ako sa dá. Poslami, listy sa nepoužívajú je to nebezpečné. Ako ste o riešili vy?"
"Neviem. celé územie bolo rozdelené na úseky každému zodpovedal jeden človek, väčšinou vybraný tak nejako automaticky, najstarší, najsilnejší, najskúsenejší. Ten dostával správy od rady, ktorá by teraz mala sídliť niekde v stredozemí."
"Nikdy si ju nevidel?"
"Áno pri prímaní. potrpia si na teatrálnosť a staré zvyky. Ale to už bolo dávno, mohlo sa to zmeniť." Solara prikývla.

Miestnosť zrazu stíchla, keď do dverí na opačnej strane miestnosti- boli skryté a menšie ako tie ktorými vošli oni- prišiel Marcus. Všetkých pozdravil a jeho doslova dravým pohľadom prešiel každú jednu tvár v miestnosti. Enzova prítomnosť ho nejako nezmiatla, našťastie.
Postavil sa do čela a počkal dokým si všetci okolo stola sadnú a utíšia sa.
"Nadýchol sa hodil na stôl pár dokumentov, ktoré Enzo cez hlavy sediacich nevidel.
"Posádka v Melkeru bola napadnutá a pochybujem že niekto prežil." Oznámil chladným hlasom. Pár ľudí sa otočilo a niečo si rýchlo zašepkali.
"Melker je malé mesto kúsok odtiaľto, je to frontová línia pre nás. Je odtiaľ dobrý rozhľadˇma krajinu ak sa niečo šuchne pár kilometrov pred nimi hneď nám dajú vedieť." Zašepkala mu rýchlo Solara, aby ho uviedla do obrazu. "Keď sme vtedy spolu v zime našli tú skupinu Gardy boli kúsok odtiaľ." Dokončila a potom sa zas pozrela dopredu pred seba.
"Ako?"
"Nevieme, bolo to rýchle, pravdepodobne to urobila jedna skupina Gardy, asi sto mužov. Potulovala sa tam ale zdalo sa že nepredstavuje hrozbu."
"Ľudia čo tam sú sú farmári nie vojaci." Povedala rýchlo. Zas sa ozval šum.
"Ďalej." Nadýchol sa. "Zdá sa že Guverner začal zhromažďovať svojich mužov neďaleko Veditských lúk. Nevieme prečo to rob a ani v akej sú fáze. Bolo mi doručené len toto." Solara si vymenila pohľad s Lorazom.
"Viem že sme sa o tom rozprávali pred tým než začala zima a myslím si že je čas." Zrazu bolo v miestnosti hrobové ticho. "Nemôžeme dopustiť aby sme strácali ďalších a ďalších ľudí a to že sa začínajú zoskupovať môže znamenať veľa vecí, ale aj to že nás chcú dostať. Myslím si že je čas, nie len sa brániť, ale aj im útoky vrátiť. Chcem aby do konca leta bol sever náš." Na pár sekúnd zastal v miestnosti čas, nebolo počuť ani nádych. Všetci pozerali na Marcusa.
"Si si istý?" Opýtal sa niekto.
"Toto nie je návrh na diskusiu." Povedal prísne. "Naše zásoby sú dostatočné. Pochybujem že nás bude významne viac. Musí sa to začať! A je načase! Nemôžeme riskovať že zaútočí prvý."
"Má pravdu!" Zavolal niekto a za ním sa ozvali ďalšie súhlasné hlasy. Bolo vidieť ako sa Marcus usmial, zdvihol ruku aby všetkých utíšil.

"Prebehne to takto. V nasledujúcich dvoch týždňov prebehne príprava. Chcem aby Loraz, Ades a Valard začali pomaly zoskupovať svojich ľudí a čas z nich napadne v jeden deň tri mestá. Teret - Valard, Zagrip- Ades a Dorsel Loraz. Sú to významné mestá v obchode severu, dáme im jasne najavo že sa ich nebojíme a zároveň nie sú tak veľké že by ste to zo svojimi mužmi nezvládli. Plány nechám na vás a vašich skupinách, chcem aby ste to premysleli a potom mi prišli oznámiť, ako ste sa rozhodli a čo potrebujete." Nadýchol sa. Niekoľko ľudí si vymenilo pochvalné výrazy, dokonca sa pár aj usmialo.
"Je to tu." Povedal niekto a na to sa ozvalo dupanie a niektorý muži zabúchali rukami o stôl. Miestnosti bolo zrazu cítiť tú bojovnú energiu, dávno to nevidel.
"Pred tým, než sa rozídeme." Zastavil ich Marcus. "Chcem aby ste niečo vedeli." Zas všetci stíchli ako na povel. "Včera som mal rozhovor s Adesom, ako veľmi dobre viete jeho zdravotný stav nie je taký aký býval a preto sa sám rozhodol že svoju pozíciu opustí. Jeho nástupcu si samozrejme určil sám. Tak že Zayd." Pozrel sa na Zayda. Toho pár ľudí okolo potľapkalo po pleci, no Zayd mal kamennú tvár. "To čo som povedal platí, príkaz je jasný."
"Ospravedlňujem sa." Povedal Zayd pokojným hlasom a tým zastavil Marcusa na odchode. "Ale ja tvoj rozkaz splniť nemôžem." Zas bolo všade hrobové ticho. Marcu sa na neho zmätene pozrel.
"Prečo?"
"No, neviem o čom si sa včera bavil s mojim otcom, ale." nadýchol sa. "Ja nie som jeho dedičom." Všetci sa na neho zmätene pozreli, ako by bol blázon.
"Prosím?"
"No ja ním nie som."
"A kto teda?" Zayd sa usmial, Enzo to videl a vedel čo bude nasledovať.
"No Solara."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Beatricia Beatricia | Web | 12. září 2015 v 11:13 | Reagovat

Velmi se mi líbí krásně vylíčený popis jejich milostných hrátek, Ano, tak to opravdu chodí. ☼☼☼

2 Ginny . Ginny . | Web | 12. září 2015 v 13:20 | Reagovat

Povídky na internetu nikdy nečtu , ale jestli tě to baví , piš ^_^ ;)

3 glamour-vanessa glamour-vanessa | Web | 14. září 2015 v 3:25 | Reagovat

Umíš krásně  psát, jen tak dále... :))))

4 Kristen Kristen | Web | 17. září 2015 v 17:31 | Reagovat

Veľmi dobrá kapitola, ktorá padla vhod. Veľi dobre opísané situácie a ten koniec no wow... som zvedavá čo Marcus povie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama