30. Kapitola

13. října 2015 v 9:10 | Kelly145 |  Nesmrteľný



30. Kapitola


Enzo stál opretý o chladnú kamennú stenu s rukami zloženými na prsiach a pozeral sa na ten neskutočný chaos pred ním. Už videl veľa vášnivých devát a hádok, ale táto jednoznačne vyhrávala.
Muži pred ním po sebe nervózne kričali, ukazovali prstom obviňovali sa a on už len čakal na moment, kedy po sebe začnú hádzať poháre.
Bola to už tretia porada a stále sa nikomu, samozrejme, nepodarilo prísť s jedným rozumným plánom ako sa dostať cez hradby a získať nadvládu nad mestom aby, jednoducho povedané všetci zúčastnený neumreli. Bolo už neskoro v noci a všetci boli unavený, čo len podporovalo podráždenosť.
Enzo pozoroval Solaru, mala na tvári až znepokojujúco pokojný výraz. Pohľad jej prechádzal z jedného kričiaceho muža ku druhému a videl že nahráva do pamäte všetko čo hovoria. Za celý večer povedala asi len tri slová, okrem toho že sa k slovu nedostala, očividne nemala ani záujem niekomu niečo vysvetľovať, nemalo to tak či tak zmysel.

Videl ako jej pohľad prešiel na hodiny vzadu v miestnosti, pomaly sa nadýchla a potom postavila.
Vyslovila potichu: "Ticho." V tom hluku sa to samozrejme stratilo. Vyslovila to ešte raz trochu hlasnejšie. Na tretí krát udrela prudko rukou do stolu a tým všetkých prerušila.
Prezrela si ich tváre a povedala. "Každý choďte domov. Je neskoro. Zajtra sa stretneme skoro ráno a niečo vymyslíme, rozumne. Nebudete po sebe štekať ako psi aj tak to nikam nevedie."
"Ale S…." Zdvihla ruku smerom k človeku ktorý sa ozval.
"NIE!" Zrazu mala rázny tón a prísny výraz. "Povedala som." Dokončila pozerajúc sa mu priamo do očí. Muž len uhol pohľadom na stranu.

Solara čakala dokým neodíde posledný z prítomných. Pozerala sa za nimi ako odchádzajú a každému zapriala dobrú noc.
Enzo prešiel ku stolu vzal do ruky všetky papiere a mapy ktoré na nich boli a začal ich rolovať. "Čo robíš?" Opýtala sa ho Solara nervózne.
"Ticho." Povedal jej a spod ruky jej vytiahol kus mapy, ktorú akurát skladal. "Ideme do izby." Povedal.
"Nie ja…"
"Ráno je múdrejšie večera, potrebuješ si oddýchnuť a vyspať sa pretože nedokážeš inak myslieť." Teraz znel prísne on. Poznal ju, vedel že by strávila nad tým všetkým celú noc.
"Ideme." Natiahol k nej voľnú ruku, ktorú s neochotou v očiach prijala a doviedol ju do ich spálne.

****

Ráno sa Enzo zobudil na sen. V momente keď otvoril oči, tak zabudol na to o čom bol, ale mal úplne spotené čelo, cítil ako mu bije rýchlo srdce v hrudi.
So vzdychnutím si prešiel rukou po tvári a pomaly sa postavil, aby nezobudil Solaru. Usmial sa keď si spomenul ako rýchlo včera zaspala, ani sa jej hlava nestihla dotknúť vankúša a už bola v inom svete.
Postavil sa a prešiel oknu. Nad krajinou sa ešte ani neobjavili prvé lúče slnka. Dnes vstal skutočne skoro…
Prešiel potichu cez celú miestnosť do šatníka. Zatvoril za sebou dvere aby nevyrušoval Elesiu. Rozrobil oheň v krbe, pretože aj napriek tomu že vonku už bolo celkom prijemne hrad ostáva chladný.
Prehodil si cez seba župan a potom sa postavil ku jednému menšiemu stolu a všetky veci, ktoré na ňom Elesia mala zložil na jednu poličku.
Všetky mapy a dokumenty, ktoré včera doniesol boli uložené v rohu. každý poctivo a pomaly rozostrel a poukladal si ich pred seba, je načase aby sa do toho zapojil. Nepredpokladal síce, že na niečo príde, ale jeden nikdy nevie.
Preberal si všetky scenáre ktoré včera počul a nech počítal ako počítal, nech vytváral stratégiu akú len chcel, tak mu stále vychádzal jeden a ten istý veľmi nešťastný výsledok.

Mesto je príliš veľké a ich príliš málo na to aby si ho mohli dovoliť obliehať. Je ich málo na to aby naď zaútočili, tak ako sa to normálne robí, naraz a všetci.
Prezeral si pergameny a čím viac nad tým premýšľal tým to bolo horšie.

"Ahoj." Pozdravila ho potichu Solara, ktorá stála vo dverách, oblečená vo svojej ľahkej dlhej nočnej košeli ktorá jej tesne obopínala boky a v hrubom župane.
"Dobre ráno." Povedal jej Enzo potichu a usmial sa. Natiahol k nej ruku a kývol prstami. Prišla k nemu postavil si ju pred seba objal rukami a pritlačil k sebe.
"Nebol si v posteli." Povedala a oprela si o neho hlavu.
"Ja viem." Odpovedal a dal jej bozk do vlasov. "Mal som zlý sen."
"Skutočne? O čom?"
"Neviem. Nespomínam si." Solara položila ruku na jednu z máp a smutne si vzdychla. "Je to beznádejné." Povedala.
"To nie je pravda, len to nevidíme." Povedal a postavil sa vedľa nej. Solara sa oprela o lakte a nespúšťala z papierov oči.
"Ja už nevidím nič." Vzdychla si a oprela si čelo o stôl, trochu silnejšie ako chcela, mohol počuť ako jej lebka narazila na tvrdé drevo.
Videl že sa usmiala. Enzo sa neovládol a začal sa smiať.
"Au!" Položila si pred čelo dlaň a zdvihla na neho zrak. "Nesmej sa, to není vtipné!" Povedala a šuchala si čelo.
"Ale je." Odpovedal jej zo smiechom, otočil si ju sebe vzal jej ruku do dlane a odtiahol jej ju. Chytil jej obe strany tváre naklonil si ju a pobozkal ju na čelo a potom na pery.
"Občas si také teliatko." Povedal láskyplne, Solara sa usmiala a naklonila sa k nemu aby mu dala ešte jeden bozk.
Enzo si ju chytil okolo pása a pritiahol k sebe, miloval jej pery. Len málo čo na tomto svete ho dokázalo tak fascinovať. Mal pocit, ako by na tomto svete neexistovalo nič iné, len oni.
Keď sa ich spojenie prerušilo, Solara si na jeho hruď položila tvár a zatvorila oči. Objal ju a hladil po vlasoch. Kýval sa jemne z jednej strany na druhú a pri tom hľadel bezcieľne pred seba.
Pohľad mu padol na kresbu a v tom momente ho zamrazilo.
"Enzo?" Solara zdvihla hlavu, cítila ako zatajil dych. Enzo zaklipkal očami a pozeral sa na ten jeden malý kus papiera na ktorom bolo mesto namaľované z hornej prespektívy.
"Enzo vidím, ako sa ti točia koliečka na čo si prišiel?" Opýtala sa Solara a v momente sa od neho odtiahla.

Enzo vzal do ruky tú kresbu podstrčil ju pod nos Solare tá sa nechápavo na neho pozrela.
Prešiel na opačnú stranu stola vzal veľkú, tú najpodrobnejšiu mapu a otočil ju smerom k nej.
Prešiel ju pohľadom a neubránil sa úsmevu. Ukázal prstom. "Pozri sa." Povedal.
"Na čo?"
"Len sa dobre pozri." Solara sa na neho nechápavo zahľadela a on vedel že premýšľa o tom či sa náhodou nezbláznil.
"Čo vidíš a tom obrázku."
"Mesto so štvorcovími hradbami… Enzo ja…"
"A koľko je tam brán?" Tou otázkou ju prerušil.
Solare padol pohľad na malú kresbu čo mala v ruke. "Päť." Odpovedala.
"A koľko ich je na tej najnovšej." Jej pohľad prebehol k jeho prstu, obočie sa jej pomaly zdvihlo. "Len štyri. Je tam o jednu menej." Usmial sa.
"To znamená že jednu museli zastavať." Solara sa na neho pozrela. "To znamená že to miesto bude oslabené, čiže tam môže smerovať náš útok."
"Budú to čakať."
"Áno a to je tá výhoda." Teraz sa na neho pozerala ako na skutočného blázna.
"Solara budú čakať útok z tej strany, to znamená že keď sa tam objavia naši vojaci, budú ju brániť zúrivejšie ako všetky ostatné. To znamená že budú slepí o tým zvyšným.
Keď odpútame ich pozornosť, tak s trochou šťastia môžeme preniknúť cez múry na opačnej strane otvoriť ďalšiu bránu cez ktorú môže prejsť ďalšia skupinka vojakov."
"Ako sa chceš dostať cez hradby?"
"Na čo ma tu máš? Nebude to prvý krát čo sa musím nenápadne niekam dostať."
"Nemôžeš tam ísť sám."
"Nie, ale viem o niekom, kto je skoro tak dobrý ako ja." Solara sa mu pozrela do očí. Nemuseli nič hovoriť, stačilo že sa jeden z jej kútikov na perách pomaly zdvihol nahor.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mariiis_N Mariiis_N | Web | 13. října 2015 v 17:41 | Reagovat

Strašně se těším na další kapitolu, zaujala mě ta část s tou kresbou :)

2 Beatricia Beatricia | Web | 15. října 2015 v 14:13 | Reagovat

Ta kresba je tajemná a skrývá možnost úprku přes nechráněnou, zastavěnou bránu. Tak se těším na další epizodu. ☼☼☼

3 Kristen Kristen | Web | 18. října 2015 v 20:48 | Reagovat

Tá roztržka chlapov na začiatku sa mi páčila, fakt typický chlapi. Solarin chladný pokoj bol obdivuhodný ale je dobré, že má Enza ktorý vlastne všetko vyriešil :) som zvedavá na samotný útok

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama