Stratené- 29. Kapitola 2/2

8. srpna 2017 v 11:30 | Kelly145 |  Stratené

2/2





Cesta autom bola tichá a napätie by sa dalo krájať.

Po tom ako som prinútila svoj mozog znovu premýšľať, aký veľký problém som si práve vyrobila. Všetci čo boli v sále budú vedieť, čo sa dialo tam hore. To znamená, že sa to roznesie po celom meste ba dokonca ešte ďalej. Čo znamená že sa to dozvie Charlota, ktorá ma pravdepodobne stiahne z kože.
Nechcela som si ani len predstaviť, čo sa bude diať keď sa tá neurotická ženská o pár dni vráti domov a pri prvej príležitosti sa dozvie že namiesto nej som na najväčšiu akciu v meste šla ja namiesto nej a ešte som sa tam maznala z jej mužom, navyše tomu nik neuverí. Nikdy. Nevedela som sa rozhodnúť čo z toho ju naštve viac. Každopádne koniec oboch scenárov je pre mňa pri najmenšom smrteľný. A to nechcem ani pomyslieť na to čo sa stane Hanzovi. Možnože ho udá, alebo tak…

Snažila som sa prinútiť svoje pľúca nejako dýchať, ale nedalo sa. Vždy keď som si myslela že už som sa upokojila napadla mi ďalšia vec. Ktorá ma možno trápil ešte viac. A to bolo to… že aj keď som nechcela, strašne moc. Tak ten, dotyk pier bol…

Auto zastalo.

Dom bol tmavý, obyčajne rozsvietené okna zívali temnotou. Dokonca aj ten mesiac sa schoval na chvíľu za mraky.
Vodič mi otvoril dvere a ja som mu pri vystúpení podala ruku. Poďakovala som mu a bez jediného slova som prešla okolo Hanza, ktorý už čakal pri otvorených dverách.

"Víno?" Opýtal sa ma keď za nami zatvoril dvere.
"Dnes večer nie Hanz." Povedala som mu potichu. "Pôjdem si ľahnúť."
"Tak dobrú noc, Sophia."
"Aj tebe Hanz."

Pozrela som sa na neho. Stál na prvom schode, otočený smerom ku mne, pozoroval ma tými hypnotizérskymi očami. Mala som pocit, že sa nemôžem pohnúť z miesta no prekonala som to a otočila som sa mu chrbtom, cítila som jeho pálivý pohľad na chrbte dokým som nezašla do malej chodby, ktorá viedla k mojej izbe.

Avšak nedostala som sa k nej, alebo lepšie do nej.

Postavila som sa ku dlhým schodom vedúcim na druhé poschodie. Pozerala som sa do tej čiernej tmy, pretože tam nebolo rozsvietené svetlo a neexistovali tam žiadne okná a premýšľala som, vlastne ani sama neviem nad čím. Možno nad správnosťou a morálkou toho čo by sa stalo ak by som po tých schodoch vybehla.

Po dlhom pozeraní sa do ničoho som sa otočil ku dverám do svojej malej izby. Hodila som na posteľ šál a pomaly si začala rozpúšťať vlasy z toho zložitého účesú, ktorý mi kmásal pokožku na hlave. Uľavilo sa mi keď som si prstami prešla po vlasoch a pomasírovala si pokožku hlavy, ktorá sa po celej noci konečne začala prekrvovať.

Zhodila som zo seba tie krásne šaty, ktoré som len prehodila cez stoličku. Vzala som si na seba svoj obyčajný župan. Zložila som si náušnice, ktoré som opatrne položila na nočný stolík spoločne s náhrdelníkom a modlila som sa aby tam ostali do zajtrajšieho rána, keď ich budem vracať Hanzovi.

Bez toho aby som nejak premýšľala nad tým čo robím, som vyšla z izby smerom do kuchyne, kde som si ako každú noc pred tým plánovala dať pohár vody pred spánkom. Cestou dole po schodoch som si narýchlo zapla župan.
Postavila som sa k umývadlu a nechala som trochu vody odtiec, pred tým než som si naplnila pohár.
"Zas sa hráš na stašidlo." Ozvalo sa od dverí a mne pohár skoro vypadol z ruky. Vždy ma vystrašil. Vedel sa prikradnúť ako tieň. Neviem, kto z nás dvoch sa tu hral na ducha.

Stále mal na sebe nohavice a košeľu z obleku, na ktorej mal rozopnuté tri vrchné gombíky. Topánky, tak ako skoro vždy nechal vo svojej izbe.
"Už to tak je. Nemôžem si pomôcť." Povedala som a vyliala som zvyšok obsahu poháru zas späť do dresu.
Mala som zrazu sucho v krku.

Dokým som pohár položila na poličku bol až nebezpečne blízko mňa, cítila som ako sa mi rozbúchalo srdce tak silno, že som v ušiach nepočula nič iné.

Nadýchla som sa. Cítila som jeho vôňu, trochu kolinskéj a možno ľahučký závan whisky.
Nemohla som sa na neho pozrieť. Vedela som, že kebyže to spravím tie modro zelené oči ma pohltia celú a ja sa potom prestanem ovládať a to som nesmela.
Chcela som ho obísť, ale nemohla som sa ani pohnúť a on mi to nejako neuľahčoval.

Cítila som ako mi z pleca pomaly skĺzla látka zo županu. No namiesto toho aby som sa upravila hneď ako sa to stalo, nechala som to tak.
Čo to robíš? Zakričal mi v hlave nejaký hlas, ktorý sa pokúsil ma aspoň čiastočne vrátiť do reality. No pred tým, než som stihla čokoľvek urobiť Hanz chytil lem županu sám.
Potiahol látku späť tam kam patrila, avšak vychutnával si každý jeden kúsok pokožky, ktorého sa mohol dotknúť špičkami prstov. Mala som pocit, ako by mi na nej zanechal vypálené stopy. Keď sa dostal úplne hore napravil mi župan tak ako má byť, ale ruku nestiahol späť. Špičky prstov mi položil na líce, zo strany. Len jemne. Zatvorila som oči.

Zdvihla som ruku a položila som ju na tú jeho, čím som si tvár zatlačila do jeho dlane. Počula som ako dýcha, rýchlejšie a plytšie.
Chcela som si len na malú chvíľku, len kratučkú, užiť ten moment. Vyhodiť z hlavy všetky výčitky, všetky myšlienky na to ako veľmi je zlé to čo robím. Aké nesprávne to je. Len na malý moment, chcela som mať pre seba len jeden krátky moment, v ktorom som si mohla ten dotyk vychutnať.

Odhodlávala som sa na to. Neviem ako dlho. Možno sme tam stáli hodiny, netuším. Ale nakoniec som obmotala prsty okolo jeho dlane a odtiahla som ju od seba. Prekvapivo sa tomu nebránil.
Pustila som ho.
"Dobrú noc." Povedala som potichu, stále som sa na neho nepozrela. Len som prekĺzla vedľa neho a stolu v nádeji že sa dostanem do izby rýchlejšie, než si to všetko rozmyslím.

Nestihla som sa dostať ani len centimeter za neho, keď som cítila ako ma prudko chytil a pritlačil si ma k sebe. Chytil mi obe ruky, nemal som šancu sa mu ubrániť.
Kládla som odbor, do momentu keď sa jeho pery dotkli pokožky na mojom krku. Plecia mi padli a hlavu som naklonila na stranu. Celá som horela, úplne. Celé vnútro som mala ako v jednom ohni a každý jeden bozk, ktorý mi dal prihadzoval jednu iskričku.

Oprela som si hlavu o jeho hruď a nechala som ho. Vychutnávala som si každý jeden dotyk, každý jeden nádych.
Vzal ma za ruku a prudko si ma otočil tvárou k sebe. Hanbila som sa mu pozrieť do tváre. Preto mi pohľad hneď padol dole.
Videla som ako sa trochu sklonil vzal mi tvár do jednej z jeho dlaní a nastavil sa tak aby som sa na neho proste pozrieť musela. Zdvihol mi bradu k nemu a počkal si, dokým mi nesmelý pohľad vystúpi až k jeho očiam.
Prešiel rukou rýchlo dozadu, tak že ma držal v mieste kde začínajú na krku rásť vlasy a palec mal pred mojim ucho.
Naklonila som bradu a postavila som sa na špičky tak aby som sa perami mohla dotknúť tých jeho. Neviem kde sa vo mne nabralo toľko odvahy, hneď po tom ako sa nám prvý krát spojili tak sa mi zo žalúdku stal jeden veľký kameň. No to už Hanz viac nepotreboval. Vrhol sa na moje pery vášnivo, rýchlo ako keby to bola posledná vec, ktorú na tomto svete musí urobiť pred tým než z neho nakoniec odíde.
Vzal ma za ruku a viedol ma hore po schodoch, až na druhé poschodie.

Každý jeden schod bol pre mňa čoraz väčšia záťaž. Vedela som kam ideme a čo sa bude diať a nech som to chcela sebe viac moje svedomie v hlave kričalo ako zmyslov zbavené.

Tesne pred dverami do jeho spálne som zastala. Cítila som ako mi srdce pumpuje krv tak rýchlo že som to ledva dokázala ustáť. Otočil sa na mňa. Nemusel sa pýtať na to čo sa deje, myslím že mu to bolo jasné. No aj napriek tomu, otvoril dvere a ja som sa nechala vtiahnuť dovnútra.

Jeho izba bola naplnení jeho vôňou. Bola dokonalé čistá, ako vždy, posteľ bola rozostlatá, vyzeralo ako by na nej chvíľu ležal. Zastala som v strede, ako kamenný stĺp. Ako by moje nohy zabudli na to ako sa robia kroky. Hanz mi nepustil ruku, ako by sa bál že mu zmiznem.
Stál predo mnou, pozoroval ma ako by som bola nejaký prízrak, ktorý sa stratí hneď ako od neho na moment odvrátite zrak.

Zdvihla som k nemu oči.

Často krát mal na tvári masku cez ktorú neprepustil žiadnu emóciu. preto bolo pre mňa náročné vedieť čo si myslí, alebo čo cíti. Teraz však, jeho tvár ukazovala všetko. Videla som, že má v hlave podobný zmätok ako mám ja. Jeho oči chodili po mojej tvári hore dole, prezerali si ma chtivo a na druhej strane trochu zmätene a nervózne. Bol to len moment, chvíľa ktorú sme si obaja dopriali k premýšľaniu. Našťastie netrvala dlho.

Jeho bozky sa mi páčili, nechala som jeho pery aby mi skĺzli po strane krku. Nechala som jeho ruky aby si ma pritiahli k sebe, s dávkou dravosti, nemala som šancu sa od neho odtrhnúť ani kebyže chcem.
Myslela som si, že v situácií ako je táto sa budem chovať rozpačito, možno budem nervózna, ale ani jedna z mojich predstáv sa nenaplnila, všetko to čo som sebe mala a bránilo mi naplniť všetky túžby ktoré som v sebe ukrývala, bolo preč. Preto som si ani nevšimla, že môj župan pristál na podlahe tichúčko ako pierko.
Hanz sa posunul trochu dozadu a sadol si na posteľ, sadla som si obrkočmo okolo neho a ruky som mu položila na tvár.
Prstami mi zašiel do vlasov a naklonil moju hlavu mierne na stranu. Videla som v tom pološere, ten ľahký úsmev ktorý sa mu zjavil na tvári, ktorý hovoril snáď za všetko.
Medzi tým ako ma bozkával som nabrala odvahu na to aby som mu vyzliekla košeľu, vrchných pár gombíkov mi robilo problém, nespstredila som sa na to čo robí, ale keď sa mi ich konečne podarilo rozopnúť prevliekla som mu ju cez hlavu. Na to ma prudko chytil za pás nadvihol a otočil tak že som ležala na posteli.
Priľahol ma celou váhou svojho tela a pritlačil ma do postele. Keď mi zašiel rukou pod nočnú košeľu, žalúdok mi prudko stiahlo. Dobre možno som trochu nervózna, ale rozhodne som neplánovala sa tou myšlienkou zaoberať.

Keď mi vyzliekol nočnú košeľu, ostala som pred ním úplne nahá. Na moment sa zastavil, automaticky som si pritiahla ruky k telu a chcela sa nimi zahaliť, aspoň v rámci možností, no on zareagoval až desivo rýchlo. Obe ruky mi chytil za zápästie a natiahol mi ich nad hlavu. Jeho zovretie bolo silné, ale nie neprijemne pochopila som, že ich mám nechať hore, tak že som s nimi nepohla ani keď jeho zovretie povolilo a jeho ruky sa presunuli o niečo nižšie, podoprel sa lakťami a pár sekúnd sa na mňa len pozeral.
Cítila som ako a mi krv nahrnula do líc nemohla som sa na neho pozerať a tak som hlavu otočila o strany a privrela som oči.
Nenechal ma ale dlho čakať. Keď som pocítila jeho pery na kľúčnych kostiach a potom o kúsok nižšie na mojich prsiach, prudko som vtiahla vzduch do pľúc, jednu ruku som mu chcela položiť na vlasy, ale pred tým než som to stihla chytil mi ju a vrátil tam kde, som ju podľa neho mať mala.
Pozrel sa na mňa a privrel trochu oči znamenalo to: Neprovokuj. Na čo som sa musela usmiať.
Znovu sme sa pobozkali, no len na chvíľku, očividne moje pery neboli momentálne to najzaujímavejšie miesto na mojom tele. Nechala som ho, mohol si robiť čo chcel, užívala som si každú jednu sekundu. Klesal perami dole, prešiel okolo pupku a namiesto toho aby sa vrátil späť išiel ešte nižšie.
Prekvapilo ma to, to som nikdy… ach môj Bože. Prebehlo mi hlavou s miernym panickým podtónom. Už som pochopila čo ľudia myslia, že povedia že nevedeli lapiť dych. Hral sa so mnou a bolo úplne jasné ako si užíva pohľad na to ako sa pred ním skrúcam zo strany na stranu.

Keď sa vrátil ku mne späť, už na sebe nemal nohavice, ani som si nevšimla stihnúť kedy ich vyzliekol. Posunul ma bližšie k sebe a na moment sa svet zastavil. Nebola som panna, ale z mužom som nebola veľmi dlho, cítila som ho intenzívne, všade. V každom jednom kútiku môjho tela a nebol to neprijemny pocit, aj keď najprv bol trochu bolestivý. Počula som ako mi rýchlo bije srdce, znelo mi až v ušiach a cítila som ako rýchlo bije jeho. Cítila som jeho ruku, ako sa nám preplietli prsty. Celý svet zmizol v čiernej tme. Nebolo nič, len my dvaja. Spoločne.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Zuzulet Zuzulet | Web | 10. srpna 2017 v 10:35 | Reagovat

To teda je kapitola :) Po tomto som zvedavá ako sa to celé bude vyvíjať, ale páčilo by sa mi keby sa už naozaj dali dokopy

2 psychedelic psychedelic | Web | 11. srpna 2017 v 23:56 | Reagovat

Úžasné též píší

3 Kristen Kristen | Web | 12. srpna 2017 v 10:55 | Reagovat

Úžasná kapitola. Som zvedavá či sa Charlota dozvie čo sa dialo na tom večierku. A tento záver... och som šťastná že sa niečo medzi nimi stalo

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama