Stratené - 35. Kapitola

29. září 2017 v 9:10 | Kelly145 |  Stratené

35. Kapitola




Aj keď som vnútorne trochu protestovala, poslúchla som.

Odišla som z domu ešte v ten večer, zbalila som si všetky svoje veci a zatvorila som za tým miestom dvere, pravdepodobne navždy. Mala som v pláne ísť za Hanzom do práce a vypýtať si kľúče od nového domu.

"Ahoj Tomáš." Pozdravila som ho s prekvapeným výrazom na tvári keď som ho uvidela opretého o luxusné auto s cigaretou v ruke. "Čo tu robíš?"
"Idem ti pomôcť z toho domu hrôzy." Povedal s úsmevom na perách a kývol mi hlavou aby som mu podala veci.
"Nevadí, že ťa tu vidia?"
"Prosím ťa, tu je prdel aristokratickej nemeckej spoločnosti, nik koho by som zaujímal. Navyše nerozumejú ani jedno slovo poľsky." Žmurkol na mňa.
Pozrela som sa na to auto. "Nebudeme s tým nápadný?"
"Nie tam kam ideš:" Povedal s pobaveným výrazom na tvári a nasadol si do auta. Sadla som si na miesto spolujazdca a poriadne som za sebou buchla dvermi.
"Prosím."
"Tam kam ideš, by bolo viac nápadné, ak by si prišla na starom črepe, ktorý mám ja. Toto auto mi dal Hanz, taktiež som dva dni do toho tvojho bytu sťahoval nábytok." Len som nemo prikývla.
"Ten nápad sa mi páčil. Presťahovať ťa z toho baráku je dobrý nápad. Zostaneš v SA a nebuše musieť dávať pozor na tú jeho babu."
"O tej ti tiež povedal?"
"Niečo zmienil." Zasmial sa. "Dostala si sa do pekného bahna Sophia." Povedal po odmlke.
"Prosím?" Zastal na križovatke a pozrel sa na mňa.
"Nie som hlúpy." Nadýchol sa. "Dobre viem, čo sa medzi vami dvoma deje, musel by som byť slepí to nevidieť, tiež viem." Na chvíľku sa otočil pretože mu policajt pokynul aby šiel. Pozerajúc sa pred seba dokončil. "Nepriznáva sa mi to ľahko, pretože ho proste v zásade nemám rád, ale on má rád teba, to je proste vidieť, nikto z Nemcov by si nedal takú námahu, pokiaľ by nemal skutočne záujem." Pozrel sa na mňa jedným okom. "Ale tiež viem." Jeho výraz potemnel. "Tiež viem, že ani pre jedného z nás to nedopadne dobre. Či už toho bastarda porazíme, alebo nie. Pretože ak vyhráme, ak sa stane nejaký zázrak a obráti sa karta tak tí čo tu ostanú, tak Nemcov vyženú a nechcem vidieť čo sa bude diať s tými čo s nimi kolaborovali." Pozrel sa na mňa. "A liezli im do postele." Veľavýznamne sa na mňa pozrel. "A ak všetko ostane takto a Hitler sa bude tešiť dobrému zdraviu, tak pochybujem že jeho ženuška to nechá na pokoji, alebo že nechajú na pokoji hocijaký druh odporu Sophia. To zahrňuje aj mňa nie len teba. Hanz môže dopadnúť veľmi zle a my všetci s ním."
Ostala som ticho.
Mal pravdu. Vedela som to aj bez toho aby mi to povedal, uvedomovala som si všetky stránky mojej situácie a popravde nenahovárala som si, že ostanem šťastná s Hanzom žiť až do smrti niekde v chatke v horách. Taký osud proste pre nás dvoch nebol pripravený.
Ale… nedokázala som. Nedokázala som s ním nebiť.
"Ja to viem." Povedala som nakoniec potichu.
"To je dobre." Vzdychol si. "Je mi to ľúto Sophia." Povedal potichu. Než som sa ho stihla opýtať čo konkrétne, tak pokračoval. "Je mi ľúto, že som ťa do toho zatiahol. Nepremýšľal som, čo všetko sa ti môže a nemôže stať. Nevedel som, ako veľmi zle to bude. Mal som sa o teba postarať. Sľúbil som im to… A ja som ťa hodil rovno medzi vlky. Jediné šťastie čo si mala, že Hanz nie je žiaden psychopat, aspoň sa tak doteraz neprejavil. Jediné šťastie…"
"Nie, nie je psychopat. Len je v zlom čase na zlom mieste."
"No… To neviem." pokrčil plecami. "Každopádne kebyže tu nie je tak sme už dávno vo väzení. Už nám pár krát zachránil zadok, to mi môžeš veriť."
"Verím."
"Niekedy sa ten život dokáže pekne zahrať s osudom čo?"
"To áno."

Keď som vkročila do môjho nového domova v tom momente som si ho zamilovala. Mal viac izieb než som bol zvyknutá. Mal vyššie stropy a veľké okná, teda do miestností prenikalo dostatok slnečného svetla. Bol už zariadený, jednoducho ale stačilo mi to.
"Čo tu ja budem sama robiť?" Opýtala som sa Tomáša, ktorý akurát zatvoril za sebou dvere a spoločne sme prešli do kuchyne.
"Neviem." Pousmial sa a sadol si za drevený stôl a zapálil si cigaretu. Položil tabatierku na stôl a namieril ju smerom ku mne.
Otvorila som jednu poličku za druhou, hľadala som popolník a zároveň som si prezerala čo všetko sa v nich nachádza.
Popolník som nenašla a tak som nabrala trochu vody do malého tanieriku ktorý som položila na stôl.
Natiahla som sa po cigarety a zapálila som si. Nefajčila som už mesiace.
"Páči sa mi tu." Povedal Tomáš a naklonil sa cez stôl. Prikývla som.
"Ako si vedel, že máš vlastne pre mňa dnes prísť?" Opýtala som sa a otočila som sa na neho.
"Hanz mi volal." Odpovedal mi pokojne.
"Ako on vedel že odchádzam?" O tom že som sa pohádala s jeho ženou a tá ma vyrazila z domu nemal ako vedieť. Nebol tam.
"To sa opýtaj jeho." Odpovedal mi s tajomným úsmevom na tvári.
"Hm." Určite to bola pani Mullerová, kto iný by mu dal vedieť, čo sa deje v dome, než ona.


Tomáš odišiel tesne pred tým ako zapadlo slnko. Ostala som sama sedieť v kuchyni. Pozerala som sa na prázdny pohár položený na stole a premýšľala som. Ako sa všetko dokáže zvrtnúť len v jednom momente, nemyslela som si, že moja cesta ma zanesie sem. Nikdy by ma to ani nenapadlo, že zo mňa bude zradca a bojovník za slobodu v jednom. A ešte vydržiavaná milenka, na to nesmiem zabudnúť.

Nastal čas aby som si pozrela tento byt dôkladne. Prešla som každú miestnosť. Mala som tu kúpeľňu, obývačku spojenú s jedálňou aspoň to som si myslela, pretože časť miestnosti bola prázdna, rovno pri dverách do kuchyne. Veľký jedálenský stôl by sa tam krásne vynímal.
Posteľ, ktorá bola dominantov spálne, bola zo svetlého dreva. Nebola tak nechutne masívna ako teraz zvyknú väčšie manželské postele byť. Vyzerala podobne ako tá u Hanza v izbe, páčila sa mi.
Vedľa nej boli dva nočné stolíky. Pod oknom, stála malá knižnica, ktorá bola prekvapivo plná kníh. Keď som sa k nim naklonila, prišla som na tom, že je tam skoro každá kniha o ktorej som Hanzovi niekedy povedala, že sa mi páči, alebo že by som si ju rada prečítala. Zaujímalo by ma odkiaľ ich všetky má, možno mu stačilo len trochu prejsť poličky v jeho vlastnej knižnici.
Keď som sa konečne dostala k vybaľovaniu svojich vecí prekvapivo mi to zabralo viac času ako som si myslela. Keď som si ich balila nepripadalo mi že je ich toľko. Obálku ktorú mi kedysi dal Tomáš plnú peňazí som si schovala do skrine. Neminula som z nej nič, vedela so, že jeden deň sa mi ešte môže hodiť.
Potom ako som schovala všetky kufre pod posteľ som sa šla umyť.
Do postele som si ľahla keď hodiny ukazovali jedenásť. Pozerala som sa na okno, z ktorého do miestnosti prenikalo svetlo z pouličnej lampy. Bola som zakrytá až po bradu. pretože v byte bola pomerne zima. Zatvorila som oči. Premýšľajúc o tom čo asi Hanz teraz robí.

Zobudili ma niečie ruky. Takmer som vyletela z kože! Prudko som otvorila oči pričom som vyletela z postele ako raketa. Jediné čo k tomu všetkému chýbalo bol panický krik.
Keď som počula, ako Hanz vybuchol do záchvatu smiechu, natiahla som ruku smerom k vankúšu a celou silou som ho ním udrela.
"TY NEMÁŠ VŠETKÝCH PÄŤ POHROMADE!" Zakričala som na neho a kľakla som si vedľa postele, s tým že som si hlavu oprela o madrac. Srdce mi búchalo ako divé.
"Sophia!" Ozval sa jeho tlmený hlas, vedela som že som ho zasiahla priamo do tváre. Cítila som jeho nos pod svojim úderom.
Keď som nabrala dych posadila som sa na posteľ smerom k nemu a konečne som sa na neho pozrela. Držal si rukou tvár, ale nikde som nevidela žiadnu krv, aj keď v očiach sa mu zalesklo pár sĺz.
Mal na sebe len spodky, jeho uniforma ležala na zemi vedľa postele.
"ZBLÁZNIL SI SA!" Zapišťala som, ešte stále mi divoko pumpovalo srdce. Hanz sa zas zasmial. "Ja? Ja nie som ten ktorý tu rozbíja naokolo nosy!"
"A ja nie som tá, ktorá sa vkradne o polnoci do bytu! Si normálny, skoro som vyskočila z kože, od toho ako som sa naľakala."
"Myslel som si že si hore, keď som otvoril dvere pozdravila si." Po niekoľkých sekundách vyčítavého pohľadu sme sa obaja začali smiať.
Bola som rada, že je tu. "Nabudúce zakašli alebo tak, možno sa ti potom nepokúsim zlomiť nos." Hanz si dlaňou ruky skontroloval, či z nosa skutočne netečie žiadna krv a potom sa na mňa s úsmevom pozrel.
"Nemáš byť doma?" Podpichla som ho. Len znechutene otočil hlavu na stranu, chytil ma za lakeť a potiahol si ma k sebe.
"Mám odísť?" Schúlila som sa k nemu a on ma objal.
"Opováž sa." Odpovedala som potichu. Užívajúc si ten dokonalý moment.
"Na čo by som ti kupoval byt, keď ho poriadne nevyužijem." Pri slove kupoval som sa zarazila, ale nepovedala som nič.
"Nebojíš sa?"
"Je mi to jedno." Odpovedal trochu podráždene. "Hoci počul som, že si mala so Charlotou pekne zaujímavý rozhovor."
"Skutočne?"
"Áno."
"Od koho?"
"Pani Mullerová mi volala, že ťa Charlota vyrazila z domu na počkanie."
"Nemohla sa tej chvíle dočkať, tak že si to náležite užila."
"Tomu verím."
"A ja verím, že sa ti tam nechce vracať."
"Nechce."
"Ešte že máš kde ísť." Povedala som hrdo a oprela som si rukou hlavu. "Keď už máš doma toľko problémov." Hanz sa pousmial a pohladil ma po tvári.
"Mám rád, keď sa snažiť byť rozkošná." Zašepkal.
"Len snažím? Normálne nie som?" Na to som už odpoveď nedostala. Natiahol sa ku mne a pobozkal ma.
Keď si ľahol na vankúš vedľa mňa, na tvári mal čistú spokojnosť. Privrel oči.
"Unavený?" Opýtala som sa jemne a položila som si hlavu vedľa jeho.
"Áno." Odpovedal a ani pri tom neotvoril oči. "Tak poď ku mne." Povedal mi potichu. Nemusel ma k tomu vyzývať sama by som si k nemu ľahla. Schúlila som sa chrbtom smerom k nemu a oboch som nás prikryla perinou. Hanz okolo mňa prehodil ruku. A pritiahol si ma k sebe.
"Sľúb mi že tu ráno budeš." Zašepkal už skoro z polospánku. Len som sa pousmiala. "Dobrú noc." Povedala som.


Ráno som sa zobudila prvá. Pootvorila som oči a pozrela som sa rovno pred seba. Spokojne som sa usmiala, keď som uvidela Hanzovú tvár pred sebou.
Mal ešte zatvorené oči, očividne sa mu niečo snívalo. Vyzeral pokojne, vyrovnanie. Položila som si ruku pod vankúš aby som si trochu nadvihla hlavu.
Hanz pri mojom pohybe nespokojne zahundral. Jeho dýchanie sa zmenilo, vedela som že sa v ten moment prebudil.
Ťažko otvoril jedno oko a chvíľku mu trvalo dokým zaostril na moju tvár. V momente keď ma uvidel usmial sa.
"Zdá sa že som nikam neutiekla." Povedala som mu potichu a naklonila som sa k nemu.
"Nie." Odpovedal a prevalil sa na chrbát. Natiahol sa k nočnému stolíku na jeho strane, vzal do ruky hodinky, ktoré nosil na zápästí a pozrel sa na čas.
"Niekam sa ponáhľaš?" Opýtala som sa ho pri čom som sa posadila. Hanz sa na moment zahľadel niekde do diaľky a potom pokrútil hlavou.
"Nie." Otočil sa zas smerom ku mne a natiahol ruku aby mi pohladil chrbát.
"Tak čo kebyže nám niečo urobím na raňajky?"
"Je nedeľa ráno. Nemusíš robiť nič." Povedal Hanz a potiahol si ma k sebe za lakeť.
"Ja viem, že nie, ale som hladná. Tak že by som mala." Upozornila som ho a v tom momente som začala vstávať z postele.

Po tom ako som sa rýchlo opláchla v kúpeľni som zvládla urobiť raňajky za pár minút. Mala som tu dokonca v poličke nejaký čaj, čo ma prekvapilo. Zapla som úplne potichu rádio. Takto skoro ráno, väčšinou hrali len piesne.
Keď Hanz vošiel do kuchyne, jedlo bolo už na stole. Mal oplachnutú tvár, vlasy začesané vodou dozadu aby mu nepadali do očí.
Pozoroval ma, ani na moment zo mňa nespustil zrak. Cítila som ako sa červenám a pozrela som sa na neho len pár krát, počas toho ako som bojovala so škrupinkou na vajíčku. Snažila som sa aby mi nič nepadlo mimo taniera. Vždy som si pri ňom pripadala veľmi neohrabane, jedol tak nejak pokojne a elegantne a mňa to strašne znervózňovalo, pretože som vždy dojedla skôr ako on. Na čom sa samozrejme prvotriedne bavil.
"Na koho sa usmievaš?" Opýtala som sa ho keď som prechádzala okolo neho a chcela som mu zobrať prázdny tanier a položiť ho do drezu.
Hanz ma chytil za ruku a potiahol k sebe, tak že som si na neho sadla.
"Na nič." Mykol plecami ako neviniatko. "Ale mám rád tento župan." Povedal s úsmevom na perách, ale v očiach mu hrali všetci čerti.
Samozrejme, že ho mal rád. bol to presne ten ktorý som mala na sebe v ten večer, keď sme prvý krát skúsili veľa vecí.
Pristúpila som na jeho hru.
"Ja tiež." Postavila som sa pred neho a prstami som si zhodila jeden rukáv z ramena. "Aj keď mi to jedno rameno v kuse padá." Vždy som bola hanblivý človek, okrem momentov kedy som stála pred triedou a vysvetľovala som žiakom nejakú látku. Vtedy som bola vo svojom živle, ale inak. Som sa pri každej príležitosti červenala ako paprika.
"Je to otravné." Zhodila som župan na zem presne vo dverách. Netuším kde sa to vo mne nabralo, ale sama na sebe som sa bavila a očividne som si tým získala jeho plnú pozornosť.
Otočila som sa na neho, sedel na stoličke, stranou opretý o operadlo, jednou rukou si podopierajúc hlavu. Jeho oči sa zo mňa nepohli.
Rukou som si zašla do vlascov a jedným ťahom som si ich rozpustila a prehodila som si ich cez plece, keď som si po nich prešla rukou aby som si ich uhladila nezastavila som sa na ich konci, ale pokračovala som po páse dole až k bokom, kde som medzi prsty uchopila nočnú košeľu a pomaly som si ju začala nadvihovať. Keď jej okraj bol pri kolene, počula som ako sa Hanz postavil.
Než som zdvihla pohľad stál vedľa mňa. Postavil sa tak aby ma to prinútilo sa oprieť o zárubňu dverí chrbtom.
Položil ruku na moju a pohladil ma po hánkach prstov a potom prešiel po leme nočnej košele na stehno.
Dýchal pomaly a zťažka, ale zdalo sa že si vychutnáva každý jeden moment. Sklonil hlavu ku mne a perami mi jemne prešiel po krku. Vzdychla som.
Prudko ma chytil ma za pás a pritlačil ma o stenu na chodbe. Cítila som ako veľmi po mne túži a nehovorili to len jeho oči.
Každý z nás si chcel vychutnať tento moment. Keď sa svet zmenší len na nás dvoch. Pohladil ma po tvári prešiel mi prstom po perách a potom dole po krku, pousmial sa.
Dlaňou pokračoval po prsiach a páse. Keď sa dostal k stehnám oboma rukami mi odhrnul košeľu a zdvihol ma do vzduchu.
Obmotala som kolo neho nohy a ruky som mu položila okolo kru, prsty som mu zaryla do vlasov.
Pobozkali sme sa, len krátko a ľahko, aby sme nejako uvoľnili to elektrizujúce napätie medzi nami. No ja som chcela viac, pritiahla som si ho k sebe a začala som ho bozkávať a on mi všetky moje bozky opätoval.
Prešli sme do spálne kde ma Hanz položil na posteľ. Posunula som sa trochu vyššie aby sme sa na ňu obaja zmestili a pritiahla som si ho k sebe.
Zatlačila som mu za rameno a tým som ho prinútila sa otočiť na chrbát a ja som si sadla na neho.
Vzala som košeľu a prevliekla som si ju cez hlavu, na čo sa on posadil a pritiahol si ma k sebe. Začal mi bozkávať prsia.
Pomohla som mu vyzliecť sa. Chcel ma položiť na postel no zastavila som ho. Pritiahol si ma tesne k sebe a bozkával ma všade. Milovala som jeho bozky.


Ležali sme vedľa seba. Mali sme prepletené ruky a vzájomne sme sa hrali jeden druhému s prstami.
Hanz si v jeden moment veľmi ťažko vzdychol. Prinútilo ma to zdvihnúť hlavu a pozrieť sa na jeho tvár. Nemusela som si domýšľať na čo myslí, mal to v nej napísané jasne. Musel ísť.
Uvoľnila som si ruku a položila som mu ju na tvár. Mal na nej veľmi jemné strnisko. Pohladila som ho a povedala som.
"Uvidíme sa zajtra áno?" Prevrátil oči dohora, keď som to vyslovila. "Nepáči sa mi to o nič viac ako tebe, ale… asi nemáme na výber. Tak vstávaj! Hádam ťa doma nebude čakať nabitá zbraň." Lámalo mi srdce vidieť ho obliekať sa a odchádzať. Ale zvolili sme menšie zlo. Utešovala som sa. Teda aspoň dúfam.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Magicmax Magicmax | Web | 29. září 2017 v 10:12 | Reagovat

Máš krásné záhlaví na svém blogu. :) A navíc jak tam má ty třešně. :) A krásně růžový blogísek. :) To krásně jednou podal ve svém krásně vyvedem výdejku - https://www.youtube.com/watch?v=E5guddXEQKI Ask Ati 9 :) To se mu fakt moc povedlo. :) Čas 2:50 a potom další časy :)

2 Zuzulet Zuzulet | Web | 29. září 2017 v 16:22 | Reagovat

Túto poviedku veľmi rada čítam :) A vždy sa teším na novú kapitolu :) Bola by som zvedavá ako dopadne vlastne toto ich celé stretávanie vrátane toho čo spraví Charlota s Hanzom či ho konečne nechá ísť

3 Kristen Kristen | Web | 1. října 2017 v 13:58 | Reagovat

No myslím že Sophii bude lepšie takto, Hanz za ňou určite bude chodiť a neprekvapí ma, ak od Charloti úplne odíde. Teším sa na pokračovanie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama