II. Kapitola - O krvi a víne 1/2

6. října 2017 v 9:25 | Kelly145 |  O krvi a víne

II. Kapitola


Ráno ma prebudilo šuchot topánok.
"No vidíš, že ešte nie si až tak starý." Zasmiala sa El, ktorá stála už vedľa postele a obliekala sa.
"U Bohov, ženská privedieš ma do hrobu." zahundral som a pretrel som si oči oboma rukami a potom som sa prudko posadil.
"No to by bol ale škoda čo?" Opýtala sa ma pobavene a prehodila si vlasy cez plece "Polovička žien s kráľovstva by ronila slzy nad tou stratou." Oprela sa o rám postele pri mojich nohách. Nekomentoval som to.
"Mám sa obliecť, či chceš rannú rozcvičku?" Provokovala, takto sme sa doberali stále. Poznali sme sa príliš dlho na to aby sme sa mohli rozprávať inak.
"Prosím ťa už choď." Povedal som jej a mávol som rukou.
"Aká škoda, dokonca aj ráno si viem dať nohu za hlavu." Mykla plecom a uhrančivo si ma prezrela. Odpovedal som jej na to len tlmeným smiechom. Vzala do ruky topánky a vybehla z miestnosti skôr ako som sa stihol nadýchnuť.
Nevadila mi jej spoločnosť, nikdy. Aj keď sme vedľa seba len ležali. Nerada spávala sama, bála sa toho to som dobre vedel aj keď to nikdy nepriznala.

Už som sa nevrátil do postele. Prehodil som cez ňu perinu a vybral som sa k oknu aby som ho otvoril. Čerstvý ranný vzduch, ktorý voňal ako dážď a kamene mi vrazil do tváre peknú facku.
Rýchlo som sa obliekol a potom so zišiel po schodoch dole.
Miestnosť včera burácajúca smiechom bola teraz tichá a pokojná. Na ohnisku svietilo len pár posledných iskričiek.
Dievčatá, ktoré očividne vstali tak skoro ako ja upratovali stoly a podlahu. Keď ma zbadali pozdravili.

Nešiel som do kuchyne ale do svojej pracovne schovanej v zadnej strane domu. Tam som už našiel Petra oblečeného v jednoduchej košeli s rozviazanými šnúrkami, nohaviciach a kožených topánkach, ktoré mal vyložené na stole. Keď ma zbadal okamžite ich položil späť na zem.
Usmial som sa a pozoroval som ako sa jeho nohy zas vyložili na môj krásny drevený stôl. Navzájom sme si zapriali dobré ráno.
No stole už bol položený tanier so syrom, voda a nejaký chlieb.
"Ako to včera dopadlo?" Opýtal som sa. Peter mal dobrú hlavu na počty v ktorých sa veľmi rád vyžíval. Navyše mal pamäť ako málo kto. Tieto jeho dve vlastnosti som zneužíval. Ja som tieto úradnícke veci nikdy nemal veľmi v láske. "Prepili menej ako nám zaplatili." Povedal spokojne a hodil ku mne mešec plný zlatých.
"A to je len tvoj podiel." Usmial sa.
"Pekne." Povedal som spokojne a poťažkal som ho v ruke.

S Petrom sme sa zoznámili pred niekoľkými rokmi, keď som putoval na jednej z lodí smerom na juh. Ja som bol pocestný, ktorému sa náhodne podarilo získať miesto, on zatvorený v podpalubí za mrežami. Oklamal kapitána pri kartách a ten sa mu za to hodlal pekne pomstiť. V tej dobe ešte ani nevedel ako sa v ruke drží meč a fúzy mu ešte nestihli narásť.
Keď došlo na lámanie chleba pomohol som mu. Obaja sme skončili spoločne na malej loďke v strede oceánu a pozerali sme sa ako sa loď pomaly stráca v mori v plameňoch.
Trvalo nám pár dní dokým sme sa dostali na pevninu, za ten čas sme sa stali pomerne dobrými priateľmi. Hoci bolo tam pár momentov, keď som ho chcel prehodiť cez okraj a utopiť ho vo vode. Huba mu šla ako málokomu a rokmi sa to len zhoršovalo. Hoci, vždy povedal čo si myslí. Navyše svet vedieť tak aký je. To je v poslednej dobe neoceniteľne dobrá vlastnosť.
Naše cesty sa na istý čas rozišli, ale keď za mnou prišiel tento vysoký mulat do Novaradu a žiadal o prácu neodmietol som ho.
Bol dostatočne múdry na to aby sa nepýtal na veci do ktorých mu nič nie je a dostatočne úprimný na to aby sa nebál mi povedať svoj názor v podstate na všetko.

"Videl som, že Elesia dnes ráno vyšla z tvojej izby." Povedal a napil sa z pohára.
"To si videl správne." Odpovedal som mu.
"A?"
"Čo?"
"Nič?"
"A čo by malo byť?" Peter sa pobavene zasmial.
"Tento váš divný vzťah nikdy nepochopím." Povedal.
"Nedivím sa na dlhodobé priateľké vzťahy zo ženami s ty nikdy nebol." Usmial sa.
"Pravda."

"Čo zase riešite?" Ozval sa zachripnutý hlas a do miestnosti vošiel Vlk. Dnes mal oči červené viac ako obyčajne, predpokladám, že sa zas nevyspal.
S Vlkom bolo moje stretnutie úplne iné ako s Petrom, naša cesta k priateľstvu bola trochu tŕnistá. Prvý krát sme sa stretli v meste menom Terra, bolo to prístavné mesto na pobreží, ktorým ročne prešlo niekoľko sto tisíc ľudí a možno ešte viac lodí.
Vlad bol lovec. Lovil všetko od malých krís až po veľké príšery, ktoré sa ukrývali v močiaroch a ja som v tom období nemohol robiť nič iné, pretože som si nedokázal inak zarobiť na chlieb. Takmer sme jeden druhému podrezali krky, nad mŕtvolou príšery zo stoky, ktorá zabíjala ľudí.
Keď sme sa stretli druhý krát zachránil som mu život. Pretože sa ocitol v tesnom obkľúčení dvoch prízrakov, ktoré strašili v jaskyni blízko severných jazier. On bol ten s ktorým som začal moje obchody tu v meste. Málo kto o mne vedel tak veľa ako on. A nebolo veľa tých, ktorý by to nevyužili vo svoj prospech.

Obom som im veril, tak že by som im do rúk dal vlastný život.

"Ale nič." odpovedal som mu a posunul som k nemu stoličku, aby si mohol sadnúť.
"Vďaka." Sadol si. Podal som mu pohár s pitím. Vyzeral unavene. Rovnako ako veľa z jeho oboru, mával nočné mory, ktoré mu nedovolili spať.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Magicmax Magicmax | Web | 7. října 2017 v 8:42 | Reagovat

Rád bych ochutnal někdy něčí krev ale víno tomu se budu radši vyhíbat. :D :D :D

S pozdravem Magicmax

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama