Stratené - 46. Kapitola

21. dubna 2018 v 13:41 | Kelly145 |  Stratené

46. Kapitola



Ráno som sa zobudila ako prvá. Potichu som sa vytratila z izby a zatvorila som za sebou opatrne dvere.
Ewa už sedela v kuchyni, vlasy mala vypnuté do vysokého drdola, oblečené mala nohavice a halenku zviazanú na boku, nohy mala prehodené cez seba v ruke držala šálku a cigaretu.
"Zdá sa že niekto si užíva ráno." Položila som veci, ktoré som rýchlo zhrabla aby som nezobudila Hanza a kraj stolu a premerala som si ju.
"Nebola som mimo mesto ani nepamätám." Povedala mi a pri tom zagúľala očami. "Všetko sa teraz točí len okolo …" Nevyslovila to. "Nepamätám si kedy som sa naposledy normálne vyspala, kedy som sa nebála, že nás niekto zastrelí v spánku. Tak že áno! Užíva si svoje ráno s nemeckým tabákom od Hanza a kúskom kávy!" Zasmiala som sa a posadila som sa na stoličku vedľa nej.
"Včera Tomáš odpadol ako hnilá slivka." Posunula ku mne striebornú tabatierku. Len som stiahla pery a radšej som si k sebe naklonila malinké zrkadielko, ktoré mala Ewa pred sebou.
"Čo?"
"Hanza naháňajú démony." Odpovedala som jej pohotovo a začala som si česať vlasy. Ewa neodpovedala, len sa ustarostene pozrela na dvere z ktorých som vyšla.
"Nedivím sa mu."
"Ja tiež nie." Vzdychla som si. "Len by som mu rada pomohla vieš."
"Pomôžeš mu tak, že pri ňom budeš stáť, že ho budeš milovať a nenecháš sa chytiť."
"O to všetko sa snažím."
"Ja viem, to my všetci." Chvíľu pozorovala čo robím s vlasmi a potom nahnevane pokúrtila hlavou. "Och robíš to ako nejaké nemehlo, nikdy si sa nečesala."
"Prosím?"
"Ukáž, urobím ti účes, ktorý som videla v Americkom časopise."
"Odkiaľ máš Americký časopis?"
"Tomáš mi ho doniesol, nerozumiem ani slovu čo je tam napísané, ale obrázky majú pekné, mám ho tu zo sebou ukážem ti ho."
"Dobre."

Ewa mi nejakým spôsobom vyrobila krásnu vlnu na vrchu hlavy, všetky vlasy mi potom zapla do pevného drdolu. Keď som si to robila sama, vždy mi nejaký vlas ušiel a nemalo to ten správny efekt.
"No, takto to má vyzerať!" Povedala pyšne a prezrela si ma.
"Ako dokážeš urobiť tak peknú vlnu, bez toho aby si natočila vlasy."
"Pracujem ako sestra v dome plnom žien, ver mi naučíš sa toľko vecí…" Pousmiala som sa.
"Mám aj červený rúž."
"Bože ty si prišla pripravená."
"No jasné, že áno! Tomáš má rád keď mám červené pery." Poslala mi vzdušný bozk. Bože ako sa človek zmení keď sa vyspí.
Rýchlo som si na seba navliekla ľahké šaty, zdalo sa, že dnes bude vonku skutočne krásny, teplý slnečný deň. Hádam nás modrá obloha nesklame.
Po tom ako sme založili oheň v peci sme pomaly začali variť raňajky. Pár vajíčok, nedojedený chlieb zo včera čaj a káva. Raňajky ako pre šampiónov.
Prekvapivo, prvý vyliezol z izby Tomáš.
"Bože, ženy." Vyzeral ako práve vyliahnuté kuriatko, v trenírkach. Oprel sa o zárubňu dverí. "Miláčik, aj keď skutočne milujem tvoj smiech, skutočne by si s tým niečo mala robiť, je ho počuť cez steny." Utieral si oči a snažil sa nás zaostriť.
"Nemôžeš spať do obeda!" Zvolala Ewa.
"Prečo nie?"
"Pretože som tvoja žena a zakazujem ti to." Tomáš si ťažko vzdychol a vrátil sa späť do miestnosti so slovami: "Bože ženská, teba mi bol čert dlžen."
Počula som ako sa Ewa potichu zasmiala a sadla si vedľa mňa.
"Prečo on nemusí vstávať?" Kývol rukou smerom ku dverám keď prechádzal cez miestnosť s nohavicami, tričkom a zubnou kefkou v ruke.
"Pretože nemá diabolskú manželku." Odvrkla mu Ewa.
"No hej hej, manželstvom sa všetko mení.Z Zavzdychal "Pred tým ste ako milé mačiatka no v momente keď udrie to osudné slovo spadne klietka a už s vami nie je toľko srandy."
"Choď sa radšej umyť ty hundroš." Ewa sa prudko postavila a pricupitala k nemu. Tomáš jej položil ruku okolo pliec a pritiahol si ju k sebe. "Keď chceš pomôžem ti s tým." Dokončila vetu. Tomáš sa od nej odtiahol a prezrel si jej tvár, videla som ten diabolský úsmev keď videl, že ma na perách červený rúž.
"Hm." Spokojne sa usmial a spoločne vyšli cez dvere.

Položila som misku s vajíčkami, ktoré boli pripravené na to aby sa naliali na panvicu, na stôl. Usúdila som, že dokým sa vrátia mali by ich studené a nič nie je horšie ako studená praženica.

"Dobre ráno." Bolo mi jasné, že ten hluk Hanza prebudí. Otočila som sa smerom k nemu. Kráčal ku mne, samozrejme bez topánok. V tričku, aké nosili v lete pod uniformou, nohaviciach. Vlasy mal trochu rozstrapatené, ale určite nevyzeral ako by ho naháňali diví psi, ako Tomáš.
"Aj tebe." Usmiala som sa a otočila som sa k nemu. "Vyspal si sa?"
"Bolo to niečo na typ sto ročného spánku, neodkázal som sa vôbec prebrať."
"Nemusel si."
"Áno ale pri Ewinom chyhotaní to nie je úplne jednoduché." Keď konečne došiel ku mne naklonil sa a dal mi pusu na čelo.
Mrzelo ma, že ani spánok mu z tváre neodohnal tie čierne mraky, iný človek by si to nevšimol, ale ja som to vedela.
"Je dneska trochu výrazná, to je pravda."
"Kedy nebola?"
"Pravda." Postavila som sa a položila som pred neho pohár s kávou. Videla som, že sa Ewa a Tomáš vracajú späť a tak som usúdila, že je vhodný čas na vajíčka.

"Dobre ráno." Pozdravil Tomáš a sadol si za stôl.
"Aj vám." Odpovedal mu Hanz.
"Ewa hovorila, že v dedine pre nás jej teta ešte niečo má, tak ma napadlo, že by sme sa my dvaja po to mohli pred obedom zastaviť."
"Samozrejme." Odpovedal Hanz stroho. Tomáš sa na mňa kútikom oka pozrel a ja som len pokrútila rýchlo hlavou, aby to nechal tak.



S Ewou sme sa zhodli na to, že dnešný deň bude perfektný na to aby sme ho strávili vonku pri jazere. Preto se našli niekoľko starých diek a rozložili sme ich okolo jazera na mäkkú trávu. Ako sa blížil obed slniečko začalo čím ďalej tým viac pražiť a voda v jazere vyzerala skutočne neodolateľne. No nerátala som s tým, že sa bude kúpať, preto ma nenapadlo, si doniesť nejaké plavky, teda nie že by som nejaké mala, ale spodné prádlo, ktoré som mala zo sebou som si nemohla len tak namočiť.
"Počkaj mám dvoje možno ti jedni budú."
"Ewa mám o polovičku menšie prsia ako ty."
"To nevadí! Poď!" Zatvorili sme sa k nej do izby a prinútila ma sa prezliecť, do plavok, ktoré si priniesla. Samozrejme, že mi boli veľké, teda aspoň na prvý pohľad. Ewa ich v strede zviazala tak, že látka ktorá pred tým ovísala sa nariasila. Definitívne to vyzeralo lepšie, nebolo to ideálne ale aspoň som sa nehanbila v nich byť. "Vďaka." Povedala som a obzerala som sa v zrkadle, ktoré mali zavesené v miestnosti, nevidela som sa v ňom dobre, ale to čo som videla bolo uspokojivé.
"Nemáš zač, máš výbornú postavu vieš o tom?"
"Nie."
"Ale áno máš, krásne boky!" Začervenala som sa a pokrútila som hlavo. Obliekla som si na seba šaty a potom so počkala dokým sa prezliekla aj ona.
Dokým sa chlapci vrátili už se sedeli vonku na slniečku a vyhrievali sme si nohy.

"Tak čo máte dobrého?" Opýtala sa Ewa a naklonila sa aby sa pozrela do košíku.
"Neviem odkiaľ tvoja teta zohnala pivo, ale máme to." Pousmial sa Tomáš a odhrnul handru, ktorá zakrývala pár sklenených fľaší. "A potom niečo čo je domácej výroby. Dve fľašky." Ukázal na dve sklené fľašky plné čierej tekutiny.
"Hm to vyzerá, že budeme ať zaujímavý večer." Pousmiala sa Ewa.
"Dáme ich do vody, aby boli vychladené." Navrhol Tomáš a kývol na Hanza.
"Je ešte menej zhovorčivý ako obyčajne." Poznamenala Ewa a položila sa späť na deku.
Počkala som dokým sa chlapci vrátili.
"Poďte si k nám ľahnúť, slniečko je prijemne." Navrhla Ewa a posunula sa na deke aby pre nich urobila miesto.
Keď som videla Hanzov výraz na tvári zasiahla som pred tým, než niečo stihol povedať. "Vieš čo, čo kebyže si na chvíľku ideme sadnúť tam pod stromy, mne už sa z toho slniečka pekne motá hlava hm?" Hanz sa na mňa vďačne pozrel a prikývol.
Vzala so nám deku, dve jablká a časopis z Ameriky a odviedla som Hanza k veľkému dubu blízko jazera, pod ktorým bol veľmi prijemny chládok.
Nechala som ho aby rozprestrel deku a počkala som dokým si sadne.
"Dole topánky." Prikázala som keď som videla čo má v pláne. "A košeľu tiež!" Prikázala som mu. Potreboval sa trochu uvoľniť a v košeli sa mu to nepodarí. Chcela som ho vyzliecť aj z nohavíc, ale vedela som že v tomto určite neuspejem, tak že som mu ich aspoň vyhrnula, nechápala som ako mu v nich môže nebyť teplo. Ja som mala na sebe ľahké šaty a išla som sa roztopiť.
Bol v takom polosede, opieral sa o strom a rukou si podopieral hlavu.
Oprela som sa o neho a pokrčila som si nohy aby som sa nešmýkala dole, pretože sme boli trochu z kopca.
Položila som si pred seba časopis, bola som zvedavá čo sa dozviem o ženách za veľkou mlákou.

Hanz bol chvíľku napätý, ale v jeden moment som cítila ako sa jeho svaly podo nou uvoľnili a dokonca na mňa položil ruku. Nadvihol si ma k sebe tak že sa mi ležalo o niečo pohodlnejšie.
Okolo nás bolo úplne ticho, bola to prijemna zmena z mesta, kde neustále chodili autá, ľudia prechádzali cez ulicu a z času na čas húkali sirény.
Jediné čo prerušovalo ticho bola Ewa s Tomášom, ktorí sa nevedeli prestať smiať.
"Prepáč." Ozval sa Hanz zrazu. Prinútilo ma to sa posadiť a otočiť sa na neho.
"Prosím?"
"Som hrozný." Prevrátil oči a tiež sa posadil. Videla som ako mu pohľad zaletel k tým dvom.
"Nie si, ale na takúto zábavu si už starí." Pohladila som ho po líci a nechala som aby prevrátil oči bez toho aby som k tomu prihodila nejaký komentár. Samozrejme, že som si z neho uťahovala.
Ewa a Tomáš sa medzičasom rozbehli do jazera a z móla do neho skočili.
"Keď…."
"Môžeš prosím ťa prestať hundrať, sme na dovolenke a ak to znamená, že budeme sedieť pod stromom dokým nezapadne slnko, tak budeme sedieť pod stromom dokým nezapadne slnko, tak že si zas ľahni späť práve som čítala zaujímavý článok."
"Čo to vôbec máš?"
"Časopis." Ukázala som mu prednú stranu. Keď videl anglické slová nadvihol obočie.
"Odkiaľ ho máš?"
"Od Ewi, dal jej ho Tomáš."
"Odkiaľ je?"
"Z Ameriky." Hanz natiahol ruku aby si časopis zobral. Prezrel si niekoľko strán a pousmial sa.
"Dozvedela si sa niečo zaujímavé?"
"Ani nie, zatiaľ len recept na jedlo." Pousmial sa. "A ako vyčistiť mastnotu z košele."
Hanz sa na chvíľu zamyslel.
"Si na mňa až moc dobrá."
"No keď máš na tvári ten utrápený výraz inak sa to ani nedá." V tom som sa prudko postavila. "Ale, ak chceš aby som bola prísna!" Natiahla som k nemu ruku. "Ideme!"
"Kam?"
"Do vody!"
"Čože?"
"Netvár sa mučednícky, vonku je asi sto stupňov. POME! A ticho!" Na moje veľké prekvapenie sa zdvihol.
Zhodila som zo seba šaty pred tým než sme sa vydali k jazeru. Hanz urobil dva kroky a potom sa zastavil s pohľadom upretým na mňa.
"Hm." Premeral si ma od hlavy k pätám.
"Čo je?" Ovládla som svoje ruky a nezakryla som sa nimi ale založila som ich v bok.
"Odkiaľ to máš?"
"Od dobrej víly."
"Hm." Znovu si ma premeral.
"Páčia sa?" Otočila som sa zo strán. Nepovedal nič, ale kútik pier sa mu konečne nazdvihol do úsmevu.
"NO konečne vy dvaja!" Zavolala na nás Ewa, ktorá sa práve vyštverala späť na mólo. "Už som si myslela, že k nám neprídete." Sadla som si vedľa nej a nohy som si opatrne vložila do vody.
"Vravela som ti že v tom vyzeráš skvelo." Zašepkala mi Ewa a oprela sa o mňa. Z vody bola úplne studená, alebo sa mi to len zdalo, pretože som bola skutočne prehriata.
"Ako veľmi je to hlboké?" Opýtal sa Hanz Tomáša, ktorý k nám akurát priplával.
"Dosť." Hanz sa vyzliekol na čo sa na mňa Ewa okamžite otočila s nadvihnutým obočím.
"Čo je?" Opýtala som sa jej potichu.
"Nič, vždy ma zaujímalo čo má pod tou uniformou." Prevrátila som oči a potom som pozorovala Hanza ako skočil šípku do vody rovno pred nami.
"Pani, kde vzal tie ramená?"
"Ewa!" Drgla som do nej, na čo sa len zachychotala.

Nemohla som jej to vyčítať. Hanz mal krásnu postavu, chlapskú, so širokými ramenami.
"Poď!" Zavolal na mňa keď sa vynoril nad hladinu.
"Daj mi ešte chvíľku!" Poprosila som ho.
"Nie poď!" Povedala Ewa postavila sa a skočila špíku do vody, ani som sa nestihla nadýchnuť.
Hanz ku mne priplával chytil sa móla oboma rukami, tak že ja som bola medzi nimi a pousmial sa.
"Prinútila si ma ísť sem, v žiadnom prípade neostávaš na brehu!"
"Nie, to sa neboj!"
Položil mi ruku na moju. Vedela som, že to príde, čo ma čaká a neminie a celá som ztuhla.
"Vieš o tom, že je to menej bolestivé keď do nej skočíš rýchlo?" Videla som v jeho očiach tie diabolské iskričky. Nemala som žiadnu šancu mu utiecť, pevne i držal zápästie, navyše bol silnejší ako ja tak že aj kebyže sa bijem o vlastný život do tej vody ma proste dostane.
Tak že som ho to proste nechala urobiť.
Po prvých pár neprijemných sekundách sa to dalo zniesť.

Vyplávala som na hladinu.
"Si hrozný!" Zavolala som na neho a urobila som od neho pár rýchlych záberov. Samozrejme ma dohnal. Objal ma rukou okolo pása a podplával podo mňa tak že sme teraz boli v tvárou v tvár.
"Urýchlil som ti utrpenie." Odfrkol a pousmial sa. Položila som mu obe ruky okolo krku.
"A teraz sa ma už nezbavíš."
"To mi až tak vadiť nebude." Plával hlavne on, ja som sa nechávala niesť. Uvedomila som si, že sme pekne ďaleko od mól a aj od Ewi s Tomášom. Tým to ale určite nevadilo.

"Som rád, že si ma sem priviedla." Povedal nakoniec Hanz. Pustila som ho a chvíľu som plávala sama. To jazero vôbec nevyzeralo tak veľké, ako v skutočnosti je. Preplávať na druhý koniec nám chvíľku trvalo.

Počkala som dokým sa Hanz ku mne priblíži a potom som sa okolo neho obmotala ako had. Chytil ma oboma rukami okolo pásu a cítila som ako sa vo vode postavil na nohy. Voda mi teraz siahala tak k pásu.
"Daj mi pusu." Povedala som mu potichu. Poslúchol ma, aj keď to nebol rozkaz skôr žiadosť. Mal studené pery od vody, rovnako ako ja.
Oprela som si čelo o to jeho a zatvorila som spokojne oči. "Milujem ťa." Zašepkal mi potichu do ucha. Usmiala som sa. "Aj ja teba."




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kristen Kristen | Web | 22. dubna 2018 v 13:01 | Reagovat

Och môj bože, tí dvaja si naozaj zaslúžia takýto relax a oddych. Super kapitola!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama